Daň z príjmov

• Január 13, 2023
• Daň
• Daň

Daň z príjmov

Daňové priznanie k dani z príjmov

• Daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby – typ A

Daňové priznanie k dani príjmov fyzickej osoby – typ A predstavuje tlačivo, prostredníctvom ktorého fyzická osoba svoje zdaniteľné príjmy. Daňové priznanie typu A vypĺňajú len tie fyzické osoby, ktoré majú príjmy len zo závislej činnosti. Vypĺňa sa prípade, ak za nich nemôže zamestnávateľ z rôznych dôvodov vykonávať ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.

Daňové priznanie typ A nemusí podávať fyzická osoba, ktorej príjmy v kalendárnom roku nepresiahli 50% zo 100-násobku sumy platného životného minima. Od 1.7.2015 do 30.06.2016 je to suma 198,09 eur.

Ako vyplniť daňové priznanie fyzickej osoby – typ A

Údaje, ktoré sa uvádzajú v daňovom priznaní fyzickej osoby typ A možno rozdeliť do niekoľkých oblastí:

1. Údaje o daňovníkovi a jeho rodinných príslušníkoch

Identifikačné údaje daňovníka,

Údaje o manželovi/ke, na ktorú si môže daňovník uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manžela/ku. Na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manžela/ku musí daňovník splniť podmienky stanovené v zákone o daní z príjmy,

Údaje o deťoch, na ktoré si uplatňuje daňový bonus,

Údaje o príjmoch daňovníka

• Daňovník môže mať počas zdaňovacieho obdobia príjmy od viacerých zamestnávateľov, prípadne aj od zamestnávateľov zo zahraničie,
• Údaje potrebné k výpočtu daňovej povinnosti fyzickej osoby.

1. Výška zapleteného poistného na sociálne poistenie a výška zaplatených preddavkov na zdravotné poistenie počas zdaňovacieho obdobia u jednotlivých zamestnávateľov.

2. Údaje o sumách upravujúcich základ dane a údaje potrebné na výpočet dane z príjmov fyzickej osoby. Sadzba dane z príjmov fyzickej osoby sa odvíja od základu dane. Sadzba dane je vo väčšine prípadov 19% zo základu dane, ale ak sa základ dane daňovníka prekročí určitú hranicu, sadzba dane je 25% (zo základu dane, ktorý prekročil stanovenú hranicu). V roku 2016 je táto hranica vo výške 35 022,31 eur,

3. Výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Jej hodnota sa odvíja od príjmu daňovníka. Daňovníkovi, ktorého príjem zo závislej činnosti prekročí určitú hranicu, sa znižuje nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka, o ktorú si môže znížiť základ dane.

4. Údaje na uplatnenie zamestnaneckej prémie, na ktorú má zamestnanec nárok po splnení zákonom stanovených podmienok,

5. Výške daňovej povinnosti. Ak daňovníkovi vznikne daňová povinnosť iná ako nulová (aj keby mu po odpočítaní zaplatených preddavkov vyšiel daňový preplatok), môže poukázať prijímateľovi 2% alebo 3% z dane (ak splní zákonom stanovené podmienky), pričom suma podielu musí byť väčšia ako 3 eurá. Na 5. strane uvedie identifikačné údaje o prijímateľovi. Prijímateľ musí byť v danom roku zaregistrovaný, ináč nemôže prijať poukázané 2% alebo 3% dane,

6. Výška preddavkov zaplatených (zrazených) počas zdaňovacieho obdobia. Odpočítaním zrazených a zaplatených preddavkov od dani z príjmov vzniká daňovníkovi buď daň na úhradu alebo daňový preplatok,

7. Pri vzniku daňového preplatku číslo účtu daňovníka, ak žiada o vrátenie preplatku na účet.

Daňovník sa na poslednej strane daňového priznania typ A dvakrát podpíše, a to k uvedeniu počtu príloh a ku žiadosti o vrátenie daňového preplatku (ak oň žiada) a uvedie tam dátum.

Daňovník musí daňovému priznaniu priložiť niekoľko príloh, ako sú potvrdenia o zdaniteľných príjmov od zamestnávateľov, potvrdenie na uplatnenie daňového bonusu na dieťa, atď.

Aké chyby robia daňovníci pri vypĺňaní daňového priznania fyzickej osoby – typ A?

Pri vypĺňaní daňového priznania typ A môže daňovník ľahko urobiť chybu vo výpočte základu dane a dane, napríklad nesprávnym vypočítaním nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, resp. nesprávnym uvedením príjmov plynúcich od zamestnávateľov zo zahraničia alebo nesprávnym uvedením dane zaplatenej v zahraničí.

Ďalšou chybou, ktorú daňovníci robia, je nedodanie všetkých príloh súvisiacich s daňovým priznaní typ A. Daňovník musí daňovému úradu dodať potvrdenie o zdaniteľných príjmov od všetkých zamestnávateľov, u ktorých počas zdaňovacieho obdobia pracoval. Nezáleží na tom, či u nejakého zamestnávateľa pracoval na dohodu alebo na pracovnú zmluvu,

Daňovníci zabúdajú alebo nevedia, že daňové priznanie typ A je často potrebné podpísať na viacerých miestach.

Chyby v daňových priznaniach typu A za rok 2014 zistilo podľa štatistík Finančnej správy SR 6 426 daňovníkov. Z toho 29 77 na ne prišlo včas a opravilo ich v lehote na podanie daňového priznania. Ostatných 3 499 daňovníkov na chyby prišlo neskoro a museli podať dodatočné daňové priznanie.

Za nepodanie daňového priznania typ A, resp. za jeho podanie neskoro hrozí daňovníkovi pokuta od 30 do 16 000 eur. Za podanie dodatočného daňového priznanie , ktoré znamená zvýšenie dane z príjmov, uloží daňový úrad pokutu až do výšky zvýšenia dane.

• Daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby – typ B Otvárať

Daňové priznanie typ B podáva fyzická osoba, ktorá nemôže podať daňové priznanie typ A z toho dôvodu, že dosahuje aj iné príjmy ako príjmy zo závislej činnosti (napríklad príjmy zo živnosti, z prenájmu alebo predaja nehnuteľnosti) a má povinnosť podať daňové priznanie. Daňové priznanie nemusí vo všeobecnosti podať osoba, ktorej zdaniteľné príjmy nepresiahli 50% sumy 100-násobku platného životného minima. Od 1.7.2015 do 30.06.2016 je to suma 198,09 eur. Právnická osoba, napríklad s.r.o. nemôže podať daňové priznanie typ B.

Ako vyplniť daňové priznanie fyzickej osoby – typ B

Údaje uvádzané v daňovom priznaní typu B možno rozdeliť do niekoľkých oblastí:

1. Údaje o daňovníkovi a jeho rodinných príslušníkoch

a. Identifikačné údaje daňovníka,

b. Údaje o manželovi/ke, na ktorú si daňovník uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane po splnení zákonom stanovených podmienok,

c. Údaje o deťoch, na ktoré si uplatňuje daňový bonus,

2. Údaje na výpočet čiastkových základov dane

a. Údaje o príjmoch zo závislej činnosti a o poistnom sociálne a zdravotné poistenie, ktoré sa vzťahuje na príjmy zo závislej činnosti,

b. Údaje o príjmoch a výdavkoch potrebné na výpočet čiastkového základu dane z príjmov z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu. Daňovník pri príjmoch z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z použitia diela a umeleckého výkonu sa môžu rozhodnúť , či za dané zdaňovacie obdobie uplatní paušálne výdavky alebo preukázateľné výdavky a túto skutočnosť uvedie v daňovom priznaní typu B,

c. Údaje o daňových stratách,

d. Údaje o príjmoch a výdavkoch potrebné na výpočet čiastkového základu dane z príjmov z kapitálového majetku. Príjmy z kapitálového majetku môžu byť napr. dávky z doplnkového dôchodkového sporenia,

e. Údaje o príjmoch a výdavkoch potrebné na výpočet čiastkového základu dane z ostatných príjmov, medzi ktoré patria napr. príjmy z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, výhry a ceny,

3. Údaje na výpočet dane z príjmov

a. Údaje o nezdaniteľných čiastkach základu dane, o ktoré si daňovník zníži čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti, z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti,

b. Výšky dane z príjmov. Sadzba dane z príjmov fyzickej osoby sa odvíja od základu dane. Sadzba dane je vo väčšine prípadov 19% zo základu dane, ale ak základ dane daňovníka prekročí určitú hranicu, sadzba dane je 25% (zo základu dane, ktorý prekročil stanovené hranicu),

c. Údaje o príjmoch zo zdrojov v zahraničí a o dani zaplatenej v zahraničí, o ktoré sa upravuje daňová povinnosť,

d. Výška daňového bonusu, zaplatených preddavkov na daň,

e. Výsledný vzťah daňovníka – daň na úhradu alebo daňový preplatok,

4. Ostatné údaje

a. údaje z dodatočného daňového priznania,

b. údaje o daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou,

c. údaje o prijímateľovi podielu zaplatenej dane a podpis daňovníka (ak poukazuje podiel zo zaplatenej dane neziskovej organizácií). Daňovník môže poukázať prijímateľovi 2% alebo 3% z dane (po splnení zákonných podmienok), ak podiel zo zaplatenej dane sú minimálne 3 eurá,

d. dátum zostavenia daňového priznania, podpis daňovníka,

e. počet príloh, ako sú napríklad potvrdenia na uplatnenie daňového bonusu na dieťa: príloha č. 2 daňového priznania, kde sa uvádzajú konkrétne sumy poistného na sociálne poistenie a zdravotného poistenia. Do počtu príloh sa nezahŕňa účtovná závierka,

f. údaje potrebné pre žiadosť o vrátenie daňového preplatku alebo vyplatenie daňového. V prípade, že daňovník žiada o vrátenie daňového preplatku alebo vyplatenie daňového bonusu, nesmie zabudnúť vyplniť dátum žiadosti a podpísať sa.

Najčastejšie chyby daňovníkov pri vypĺňaní daňového priznania fyzickej osoby - typ B

Najvážnejšou chybou daňovníka je nesprávne vyčíslenie základu dane a dane. Daňový úrad môže daňovníkovi udeliť pokutu, ak mal v daňovom priznaní vyčísliť vyššiu daň, ako ju skutočnosti vyčíslil.

Ďalšou chybou, ktorú daňovníci robia, je nedodanie všetkých príloh súvisiacich s daňovým priznaním typu B. Ak daňovník dosahoval v zdaňovacom období aj príjmy zo závislej činnosti, prílohou daňového priznania je aj potvrdenie o zdaniteľných príjmoch získané od zamestnávateľa.

Jednou z formálnych chýb, na ktoré Finančná správa Slovenskej republiky často upozorňuje, je, že daňovníci nepodpisujú všetky relevantné časti daňového priznania typu B.

Podľa štatistík Finančnej správy SR chyby v daňových priznaniach typu B za rok 2014 zistilo 15 296 daňovníkov. Z toho 8 326 na ne prišlo včas a opravilo ich v lehote na podanie daňového priznania. Ostatných 6 970 daňovníkov na chyby prišlo neskoro a museli podať dodatočné daňové priznanie.

Daňový úrad môže za nepodanie daňového priznania typu B alebo za jeho neskoré podanie vyčísliť daňovníkovi pokutu od 30 do 16 000 eur.

• Podať daňové priznanie.

Daňové priznanie k dani z príjmov sa týkajú fyzických osôb (napr. zamestnancov, živnostníkov, prenajímateľov nehnuteľnosti a pod) aj právnických osôb (napr. s.r.o., a.s., nadácií občianskych združení a pod). Fyzické a právnické osoby majú odlišnú úpravu toho, kedy musia podať daňové priznanie k dani príjmov.

Kedy musí fyzická osoba podať daňové priznanie k dani z príjmov

Daňovník – fyzická osoba je povinná podať daňové priznanie k dani z príjmov, ak v zdaňovacom období dosiahla zdaniteľné príjmy presahujúce sumu 50% zo 100 násobku platného životného minima. Od 1.7.2015 do 30.6.2016 je táto suma 198,09 eur.

Daňové priznanie k dani z príjmov musí podať aj daňovník, ktorý síce nepresiahol zákonom stanovenú hranicu príjmov, ale vykazuje daňovú stratu.

Daňovník, ktorý dosiahol zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti (napr. zamestnania) presahujúce zákonom stanovenú hranicu, je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov, iba v štyroch prípadoch. Ak:

• Jeho zdaniteľné príjmy plynú od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane ani zahraničným platiteľom dane,
• Jeho zdaniteľné príjmy plynú od zdrojov v zahraničí okrem prípadov podľa § 32, ods. 4 zákona o dani z príjmov,
• Nie je možné z týchto zdaniteľných príjmov zraziť preddavok na daň,
• Daňovník nepožiadal zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň alebo po požiadaní o vykonanie ročného zúčtovania nepredložil všetky doklady v termíne, resp. je povinný zvýšiť základ dane.

Daňové priznanie k dani príjmov je povinný podať aj daňovník (zamestnanec, dohodár), ktorému zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie, ale:

• Daňovník nepredložil požadované doklady od všetkých zamestnávateľov, ktorých mal v zdaňovacom období,
• Daňovník mal okrem príjmov zo závislej činnosti aj iné druhy príjmov podľa § 6 - § 8 zákona o dani z príjmov.

Okrem vyššie uvedených prípadov daňové priznanie podáva každý , koho na to správca dane vyzve. V tomto prípade musí podať daňové priznanie každý bez ohľadu na to, či mal alebo nemal pred výzvou daňového úradu povinnosť podať daňové priznanie k dani príjmov.

Kedy musí právnická osoba podať daňové priznanie k dani z príjmov

Daňové priznanie k dani z príjmov sú povinné podať všetky právnické osoby okrem:

• Daňovníka, ktorý nie je založený alebo zriadený na podnikanie, NBS FNM SR, ak má iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane a príjmy zdaňované zrážkovou daňou,
• Občianskeho združenia, ak má iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, príjmy zdanené zrážkovou daňou a členské príspevky podľa stanov, štatútu, zriaďovacích alebo zakladateľských listín,
• Rozpočtovej a príspevkovej organizácie, ak má iba príjmy zdanené zrážkovou daňou alebo príjmy oslobodené od dane,
• Daňovníka, ak má iba príjmy zdanené zrážkovou daňou alebo výnosy z kostolných zbierok, cirkevných úkonov a príspevky plynúce registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam.

Daňové priznanie je povinný podať každý, koho na to správca dane vyzve. Ak správca dane vyzve daňovníka, ktorý nemá povinnosť podať daňové priznanie, daňovník musí na základe výzvy podať daňové priznanie k dani z príjmov.

Daňové priznanie k dani z príjmov podáva aj právny nástupca z daňovníka, ktorý zanikol bez likvidácie alebo správca konkurznej podstaty za daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz.

Sankcie za nepodanie daňového priznania k dani z príjmov

Správca dane uloží pokutu vo výške od 30 eur do 16 000 eur za nepodanie daňového priznania v stanovenej lehote. Ak daňovník zo zákona nemá povinnosť podať daňové priznanie, správca dane ho môže vyzvať, aby daňové priznanie k dani z príjmov aj tak podal. V prípade, ž e daňovník po výzve správca dane daňové priznanie nepodá, hrozí mu pokuta vo výške od 30 eur do 16 000 eur.

Ak nebola podané daňové priznanie v zákonom stanovenej lehote a správca dane vyzve daňovníka na jeho podania, daňovník musí podať daňové priznanie, ináč mu hrozí pokuta vo výške od 60 eur do 32 000 eur.

• Odklad podania daňového priznania.

Daňové priznanie sa za bežných okolností podáva do konca marca

Podľa § 49 zákona č. 595/2003 Z.z o dani z príjmov z znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) sa daňové priznanie k dani z príjmov podáva daňovému úradu do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Ak je teda zdaňovacím obdobím daňovníka kalendárny rok, daňové priznanie sa podáva do 31. marca nasledujúceho roka po skončení tohto zdaňovacieho obdobia. V lehote na podanie daňového priznania je daňovník povinný daň z príjmov aj zaplatiť. Ak koniec lehoty na podanie daňového priznania prípadne na sobotu , nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov je najbližší nasledujúci pracovný deň,

Možnosť oznámiť odklad daňového priznania

Na základe oznámenia podaného daňovému úradu najneskôr do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, teda obvykle najneskôr do konca marca, si môže daňovník predĺžiť lehotu na podanie daňového priznania najviac o tri celé kalendárne mesiace. Novou lehotou na podanie daňového priznania a rovnako aj na zaplatenie dane z príjmov tak môže byť 30. jún. Ak ide o daňovníka, ktorého súčasťou príjmov sú aj zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, môže si takýto daňovník lehotu na podanie daňového priznania predĺžiť najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov. Predĺženou lehotou na podanie daňového priznania daňovníka, ktorý má aj zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, tak môže byť 30. september.

V tejto súvislosti je dôležité rozlišovať, čo sa za príjem plynúci zo zdrojov v zahraničí považuje a čo nie. V prípade aktívne vykonávanej činnosti je rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie zdroju príjmov štátne územie, na ktorom sa táto činnosť vykonávala. V prípade pasívnych príjmov súvisiacich s nakladaním s majetkom je rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie zdroju príjmov rezidencie osoby, ktorá tento príjem vypláca. Ak teda napríklad Slovák pracoval v Rakúsku, ide o príjem plynúci zo zdrojov v zahraničí, ale ak napríklad Slovák predal tovar z tuzemska do zahraničia, nejde o príjem plynúci zo zdrojov v zahraničí.

Odklad daňového priznania daňovníka v konkurze a likvidácii

Vyššie uvedené pravidlá o možnosti predĺženia lehoty na podanie daňového priznania sa nevzťahuje na daňovníkov v konkurze alebo v likvidácii. Takýto daňovníci majú z tohto dôvodu iné zdaňovacie obdobie. Pôvodné sa im končí dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu alebo dňom predchádzajúcim dňu vstupu do likvidácie a nové zdaňovacie obdobie sa im začína dňom vyhlásenia konkurzu, resp. dňom vstupu do likvidácie. Preto pre nich platia aj osobitné ustanovenia o možnosti predĺženia lehoty na podanie daňového priznania. Daňovníkovi v konkurze alebo v likvidácii môže povoliť daňový úrad na základe žiadosti podanej najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania predĺženia lehoty na podanie daňového priznania najviac o tri kalendárneho mesiace.

Ako oznámiť odklad daňového priznania daňovému úradu

Predĺženie lehoty na podanie daňového priznania saňový úrad nežiada a daňový úrad ho ani neschvaľuje. Odklad daňového priznania sa vykonáva na základe oznámenia daňovému úradu o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania. Výnimkou sú spomínaní daňovníci v konkurze a likvidácii, ktorí o odklad daňového priznania musia daňový úrad požiadať. Oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania môžete miestne príslušnému daňovému úradu podľa svojho bydliska alebo sídla podať osobne návštevou, písomne zaslaním poštou alebo elektronicky. Povinne elektronicky cez všeobecné podanie musia oznámiť odklad daňového priznania daňovníci, ktorí majú povinnosť komunikovať s Finančnou správou elektronicky (napríklad platiteľa DPH).

Čo musí obsahovať oznámenie o odklade daňového priznania

Záväzný vzor oznámenia o odklade daňového priznania neexistuje, ale zákon o dani z príjmov definuje náležitosti, ktoré musí oznámenie predĺžení lehoty na podanie daňového priznania obsahovať. Oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania musí okrem identifikačných údajov daňovníka obsahovať aj:

• Novú lehotu na podanie daňového priznania, v ktorej bude daň z príjmov aj splatná, pričom táto lehota musí pripadnúť na koniec kalendárneho mesiaca (prípadne na najbližší nasledujúci pracovný deň, ak koniec tohto mesiaca prípadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja).
• Ak sú súčasťou príjmov daňovníka aj zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, v oznámení o odklade daňového priznania sa uvedie aj táto skutočnosť.

O odklade daňového priznanie nemusí podnikateľ – fyzická osoba informovať Sociálnu poisťovňu ani zdravotnú poisťovňu (nie je potrebné s nimi o tom ani vopred komunikovať). Bude ich o tom informovať automaticky Finančná správa.

Komu sa oplatí podať oznámenie o odklade daňového priznania

Pre podnikateľa môže byť výhodné predĺžiť si lehotu na podanie daňového priznania predovšetkým v nasledujúcich prípadoch:

1. Nestíhate podať daňové priznanie v riadnom termíne – Ak z akýchkoľvek dôvodov nestíhate podať daňové priznanie do konca marca(napríklad ste dlhodobo v zahraničí ), oznámenie o odklade daňového priznania je jednou možnosťou ako môžete predísť sankciám za nepodanie daňového priznania v stanovenej lehote,

2. Nemáte skompletizovane účtovníctvo alebo daňovú evidenciu – V prípade, že z rôznych dôvodov nemáte kompletné účtovníctvo alebo daňovú evidenciu (napríklad Vám chýbajú nejaké doklady), nemôžete ani správne vyplniť daňové priznanie, pretože pri zisťovaní základu dane z príjmov sa vychádza práve z účtovníctva alebo daňovej evidencie. Ak napriek tomu daňové priznanie s nepresnými údajmi, museli by ste neskôr podávať dodatočne alebo opravné priznanie, ktoré môže byť spojené s prípadnými sankciami. Preto je v takejto situácii priam nevyhnuté oznámiť daňovému úradu odklad daňového priznania

3. Nemáte voľné peňažné prostriedky alebo ich chcete využiť inak – Na základe oznámenia o odklade daňového priznania si zároveň na rovnakú lehotu odkladáte aj povinnosť zaplatiť daň z príjmov. Takáto možnosť môže byť vhodná pre tých podnikateľov, ktorí z nejakého dôvodu momentálne nemajú voľné peňažné prostriedky alebo ich zatiaľ plánujú vynaložiť na iný účel.

4. Môžete ušetriť na preddavkoch na daň z príjmov – Pri posudzovaní, či bude podnikateľ povinný platiť preddavky na daň z príjmov a určovaní ich výšky, sa vychádza z jeho poslednej známej daňovej povinnosti, teda z jeho posledného daňového priznania. Ak podnikateľovi na základe lehote príjmov vychádza, že mu vznikne povinnosť platiť preddavky na daň z príjmov alebo bude platiť preddavky vyššie ako doteraz, je pre neho výhodnejšie oznámiť odklad daňového priznania. Týmto si platenie týchto preddavkov tiež odloží o tri, resp. o šesť mesiacov a tak na istý čas ušetrí peniaze.

5. Samostatne zárobkovo činná osoba môže ušetriť na odvodoch – podobne, ako pri preddavkoch na daň z príjmov, sa aj pri posudzovaní vzniku platenia sociálnych odvodov a ich výšky vychádza z vašich posledných príjmov uvedených v daňovom priznaní. Ak ste začínajúci podnikateľ a ešte neplatíte sociálne odvody alebo ich platíte v nižšej výške, ako by ste ich platili z príjmov za predchádzajúci rok, môžete odkladom daňového priznania ušetriť. Predĺžením lehoty na podanie daňového priznania začnete sociálne odvody v novej výške platiť o tri mesiace neskôr, teda od 1. októbra namiesto ich platenia v takejto výške už od 1. júla.

Pre koho je odklad daňového priznania nevýhodný

Na druhej strane, existujú aj situácie, kedy môže byť pre podnikateľa predĺženie lehoty na podanie daňového priznania nevýhodné:

1. Možnosť ušetriť na preddavkoch na daň z príjmov - Ide o opačnú situáciu ako vtedy, kedy sa v súvislosti s preddavkami na daň z príjmov oplatí odklad daňového priznania. Ak podnikateľ platí preddavky na daň z príjmov a na základe príjmov za posledné zdaňovacie obdobie by mu vyšli preddavky na daň z príjmov v nižšej výške alebo dokonca žiadne, odklad daňového priznania sa mu neoplatí, pretože by zbytočne o niekoľko mesiacov navyše platil vyššie preddavky na daň z príjmov.

2. Skoršie vrátenie daňového preplatku – S preddavkami na daň príjmov a skorším podaním daňového priznania súvisí aj to, že ak ste v priebehu zdaňovacieho obdobia zaplatil preddavky na daň z príjmov vo výške ako je výška Vašej daňovej povinnosti, tak Vám vznikne preplatok na dani z príjmov, ktorý Vám daňový úrad na základe skoršieho podania daňového priznania vráti skôr, ako keby ste mali odklad daňového priznania.

3. Samostatne zárobkovo činná osoba môže ušetriť na odvodoch – Podobne, ako v prípade preddavkov na daň príjmov, ak napríklad živnostník platí sociálne odvody a jeho minuloročné príjmy v porovnaní s príjmami spred dvoch rokov poklesli , bude s vysokou pravdepodobnosťou platiť nižšie sociálne odvody alebo dokonca žiadne. Preto, ak takýto podnikateľ podá daňové priznanie do konca marca, tak sociálne odvody nebude platiť vôbec alebo ich bude platiť v nižšej výške o niekoľko mesiacov skôr.

4. Žiadosť o podnikateľský úver – Jedným z dôvodov, prečo by mohol niekto uvažovať na podaním daňového priznania v riadnej lehote, môže byť skutočnosť, že chce banku požiadať o podnikateľský úver a k žiadosti banka požaduje predloženie jeho daňového priznania na predchádzajúce zdaňovacie obdobie.

Sankcie za nepodanie daňového priznania v lehote

Ak do konca marca neoznámite daňovému úradu odklad daňového priznania a v tejto lehote daňové priznanie nepodáte, podľa § ods. 1 písm a) prvého bodu zákona č. 563/2009 Z.z o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov sa dopúšťate správneho deliktu, za ktorý Vám daňový úrad uloží sankciu vo výške od 30 eur do 16 000 eur. V prípade, že oznámite odklad daňového priznania a vo Vami uvedenej lehote nepodáte daňové priznanie, ide tiež o správny delikt nepodanie daňového priznania v ustanovenej lehote s rovnakou výškou sankcie zo strany daňového úradu.

• Príjmy zo zdrojov v zahraničí.

Čo sú príjmy zo zdrojov v zahraničí a ako sa líšia od zahraničných príjmo v

Aký je rozdiel medzi príjmom zo zahraničia a príjmom zo zdrojov v zahraničí? Aké povinnosti máte alebo práva môžete využiť v súvislosti s daňovým priznaním pri príjmoch zo zdrojov v zahraničí?

Presná definícia príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí neexistuje

V zákone č. 595/2003 Z.z o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov “) príjmy zo zdrojov v zahraničí definované nie sú. V tejto súvislosti však Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky vydalo niekoľko informačných materiálov, ktoré príjmy zo zdrojov v zahraničí bližšie vysvetľuje. Pri posudzovaní zdroja príjmov je potrebné postupovať odlišne v závislosti od toho, či ide o príjmy z činnosti (tzv. aktívne príjmy) alebo o príjmy z nakladania s majetkom (tzv. pasívne príjmy).

Aktívne príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí

V prípade aktívnych príjmov (napríklad príjmov zo zamestnania, príjmov zo živnosti, príjmov športovcov, príjmov umelcov a podobných príjmov z činnosti) je rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie zdroja príjmov územie, na ktorom sa činnosť fyzicky vykonáva. Príjmom plynúcim zo zdrojov v zahraničí sú tak v prípade aktívnych príjmom príjmy plynúce z činnosti vykonávanej v zahraničí. Pri aktívnych príjmoch tak nie je dôležité to, sú tieto príjmy vyplácané rezidentom Slovenskej republiky alebo zahraničným rezidentom, ale dôležité je, kde sa táto činnosť fyzicky vykonávala.

Príklady na posúdenie aktívnych príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí:

• Zamestnanec pracoval v Rakúsku u svojho rakúskeho zamestnávateľa – jedná sa o príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, pretože zamestnanec fyzicky vykonával prácu v zahraničí , na území Rakúska.
• Živnostník vykonával zváračské práce v Nemecku – Jedná sa o príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí bez ohľadu na to, či živnostníkovi za tieto práce platil rezident Nemecka alebo Slovenska, pretože živnostník prácu fyzicky vykonával v zahraničí.
• Podnikateľ predal tovar českému odberateľovi, dopravu zo Slovenska zabezpečila kuriérska spoločnosť – nejedná sa o príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, pretože tento podnikateľ svoju obchodnú činnosť fyzická vykonával na Slovensku.

Pasívne príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí

V prípade pasívnych príjmov (napríklad príjmov z prenájmu, úrokov z úverov, príjmov z predaja cenných papieroch a podobných príjmov z nakladania s majetkom) je rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie zdroja príjmov rezidencia osoby, ktorá tento príjem vypláca. Ako príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí tak budú v prípade pasívnych príjmov klasifikovaných príjmy, ktoré sú daňovníkovi vyplácané rezidentom iného štátu ako je Slovensko. Pri pasívnych príjmoch tak nezáleží na tom, kde sa majetok, z ktorého plynú príjmy, nachádza, ale dôležitá je daňová rezidencia osoby, od ktorej tieto príjmy plynú.

Daňovým rezidentom iného štátu ako Slovensko sú vo všeobecnosti tie fyzické osoby, ktoré nemajú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a ani sa na území Slovenskej republiky nezdržiavajú 183 a viac dní v príslušnom kalendárnom roku. Právnická osoba je daňovým rezidentom iného štátu ako Slovensku vtedy, ak nemá na území Slovenskej republiky sídlo alebo miesto skutočného vedenia.

Príklady na posúdenie pasívnych príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí:

• Občan má nehnuteľnosť v Prahe, ktorú prenajíma českým študentom – jedná sa o príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, pretože tieto príjmy z prenájmu daňovníkovi plynú od rezidentov Českej republiky.
• Daňovníkov mal príjmy v podobe úrokov z vkladov na bankových účtoch vo Švajčiarsku – jedná sa o príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, pretože tieto úroky daňovníkovi vypláca švajčiarska banka.
• Podnikateľ predal akcie prostredníctvom Varšavskej burzy slovenskej firme – nejedná o príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, pretože tieto príjmy mu plynuli od rezidenta Slovenskej republiky.

Daňové priznanie pri príjmoch plynúcich zo zdrojov v zahraničí

Správna identifikácia zdroju príjmov je dôležitá aj v súvislosti s daňovým priznaním. Predmetom dane z príjmov rezidenta Slovenskej republiky sú všetky príjmy, tzn. Aj príjmy plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky aj príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí. Istou výhodou pre daňovníkov, ktorí v zdaňovacom období mali aj príjmy plynúce zo zdrojov v zahraniční, je možnosť predĺženia lehoty na podanie daňového priznania o šesť celých kalendárnych mesiacov , spravidla do konca septembra.

Predĺženie lehoty na podanie daňového priznania je však potrebné do konca marca oznámiť daňovému úradu. Povinnosťou týchto daňovníkov je potom v tomto daňovom priznaní uviesť príjmy zo zdrojov v zahraničí, v opačnom prípade im daňový úrad uloží pokutu vo výške od 60 do 3 000 eur. Na účely daňového priznania môže byť v niektorých prípadoch potrebné uskutočniť prepočet príjmov zo zdrojov v zahraničí plynúcich v cudzej mene na menu euro. Niektoré z príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí sa podľa konkrétnej medzinárodnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia môžu zdaňovať aj v zahraničí. Príjmy zdanené v zahraničí sa už na Slovensku prostredníctvom daňového priznania nezdania druhýkrát, ale na zamedzenie dvojitého zdanenia sa uplatní metóda zápočtu dane zaplatenej v zahraničí alebo metóda vyňatia príjmov z podliehajúcich zdaneniu v zahraničí.

• Výpočtu.

Výpočet a vyplnenie daňového priznania

Daňové priznanie nemusí podávať každá fyzická osoba. Zákon č. 595/2003 Z.z o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) v § 32 stanovuje, kedy má fyzická osoba povinnosť vypracovať daňové priznanie a následne ho podať. Závisí to od viacerých faktorov, predovšetkým od druhov príjmov, výšky príjmov a zdrojov, odkiaľ tieto príjmy plynú. Všeobecným pravidlom však je, že pokiaľ Vaše zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie nepresiahli 50 % ročnej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (pre daňové priznanie za rok 2015 je touto hraničnou sumou 1 901,67 eura) alebo ste nedosiahli daňovú stratu, daňové priznanie podávať nemusíte. Aj v tomto prípade však existuje niekoľko výnimiek, napríklad ak zamestnanec požiada svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.

Výpočet údajov a vypracovanie daňového priznania typu A alebo typu B

Fyzické osoby môžu mať rôzne druhy príjmov a v závislosti od toho sa používa aj rôzne tlačivo na vypracovanie daňového priznania. Tlačivo Typ A používa fyzická osoba na vypracovanie daňového priznania len vtedy, ak mala len príjmy zo závislej činnosti § 5 zákona o dani z príjmov). Tlačivo typ B používa fyzická osoba na vypracovanie daňového priznania vtedy, ak mala aj iné príjmy ako len príjmy zo závislej činnosti alebo ich kombinácie. Môže ísť o príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu podľa § 6, príjmy kapitálového majetku podľa § 7 alebo ostatné príjmy podľa § 8 zákona o dani z príjmov.

Základné údaje v daňovom priznaní fyzickej osoby

Daňové priznanie typ A aj typ B má prvé štyri oddiely takmer totožné. V prvom rade je potrebné vyplniť daňové identifikačné číslo (DIČ) a ak ho daňovník nemá pridelené, uvedie rodné číslo. Tento údaj sa uvádza aj na každej strane daňového priznania v jeho hlavičke. Netreba zabudnúť ani rok, za ktorý sa daňové priznanie podáva a označenie, že sa podáva riadne daňové priznanie . V prvom oddiely sa pri vypracovaní daňového priznania uvedú základné údaje o daňovníkovi (meno, priezvisko, trvalý pobyt). Druhý oddiel sa povinne vypĺňa len vtedy, ak si daňovník nepodáva daňové priznanie sám, ale ho podáva za neho niekto iný.

Daňový bonus a nezdaniteľná časť základu dane na manžela/manželku v daňovom priznaní

Niektorí daňovníci si môžu uplatniť aj nezdaniteľnú časť základu na manžela/manželku. Jej výška závisí od výšky príjmov daňovníka a od výšky príjmov manžela/manželky. Nie je tu možné uplatňovať vždy, ale musí ísť o manžela/manželku, ktorý žije s daňovníkom v domácnosti a stará sa o dieťa do 3 rokov alebo poberá peňažný príspevok na opatrovanie alebo je evidované ako nezamestnaný alebo sa považuje za občana so zdravotným postihnutím. Zároveň vlastné príjmy tohto manžela/manželky počas zdaňovacieho obdobia nesmeli presiahnuť sumu 19,2-násobku životného minima (pre daňové priznanie za rok 2015 je touto hraničnou sumou 3 803,33 eura). Ak sa uplatňuje nezdaniteľná časť základu dane na manžela/manželku, vypĺňa sa pri vypracovaní daňového priznania jeho tretí oddiel.

Mnoho daňovníkov si na svoje deti uplatňuje aj daňový bonus, o ktorého výšku sa znižuje daň. Podmienkou je, aby išlo o vyživované dieťa žujúce s daňovníkom s domácnosti. Zároveň musí ísť o nezaopatrené dieťa, čiže dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky a najviac do veku 25 rokov, ak takéto dieťa ešte študuje. Na jedno dieťa si v jednom mesiaci môže daňový bonus uplatniť len jeden z rodičov. Ak si daňovník daňový bonus na dieťa uplatňuje, pri vypracovaní daňového priznania uvádza jeho meno, priezvisko a rodné číslo. Povinnou prílohou k daňovému priznaniu musí byť napríklad kópia rodného listu alebo výpis z rodného listu, potvrdenie o návšteve školy , potvrdenie príslušného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa a podobne.

Príjmy zo zamestnania a z dohody v daňovom priznaní

Piaty oddiel daňového priznania typu A aj typu B slúži na výpočet základu dane z príjmov zo závislej činnosti. V tomto oddiele sa uvádzajú všetky hrubé mzdy (aj z príjmov zo zahraničia, ktoré niekedy treba prepočítať na menu euro ) z práci vykonávanej najčastejšie na základe pracovnej zmluvy, dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ale napríklad aj odmeny za výkon funkcie vo volebnej komisii. Pri vypracovaní daňového priznania sa v tomto oddiele tiež uvedie aj úhrn povinného sociálneho a zdravotného poistenia platného z týchto príjmov. Následne vypočíta čiastkový základ dane z týchto príjmov. Povinnou prílohou daňového priznania sú pri vypĺňaní tohto oddielu potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti od všetkých zamestnávateľov.

Príjmy z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu nehnuteľnosti v daňovom priznaní

Vypracovanie daňového priznania k príjmom z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu nehnuteľností a z použitia diela a umeleckého výkonu je obsahom len tlačiva typ B. Týmto príjmom je venovaný pomerne rozsiahly šiesty oddiel daňového priznania. Medzi typické príjmy z podnikania patria príjmy zo živnosti. Ďalším typickým príjmom fyzických osôb sú príjmy z prenájmu nehnuteľností, na ktoré sa uplatňuje oslobodenie vo výške 500 eur. V závislosti od toho, či fyzická osoba k týmto príjmom vedie podvojné účtovníctvo, daňovú evidenciu alebo si uplatňuje paušálne výdavky ( nie je možné ich uplatňovať pri príjmoch z prenájmu), sa v šiestom oddiele vypĺňajú aj odlišné údaje pri vypracovaní daňového priznania.

Ak daňovník vedie jednoduché účtovníctvo, daňovú evidenciu alebo si uplatňuje paušálne výdavky, v šiestom oddiele vypĺňa tabuľku č. 1, v ktorej uvedie svoje príjmy a výdavky zo živnosti a z prenájmu. Pod touto tabuľkou však všetci živnostníci uvádzajú súhrnnú výšku zaplateného sociálneho a zdravotného poistenia v príslušnom zdaňovacom období z týchto príjmov. Daňovníci, ktorí vedú daňovú evidenciu alebo uplatňuje paušálne výdavky, musia pod tabuľkou č. 1 túto skutočnosť uviesť zaškrtnutím príslušných políčok. Okrem toho, ak daňovník pri príjmoch zo živnosti alebo z prenájmu vedie daňovú evidenciu (pri príjmoch z prenájmu aj vtedy, ak vedie účtovníctvo), bude musieť niektoré údaje z nej uviesť v tabuľke č.1a. Ak si daňovník pri príjmoch zo živnosti uplatňuje paušálne výdavky, bude musieť vyplniť tabuľku č. 1b. Pri podvojnom účtovníctve vychádza z výsledku hospodárenia, ktorý sa uvádza na osobitných riadkoch šiesteho oddielu.

Príjmy z kapitálového majetku a ostatné príjmy v daňovom priznaní

Príjmy z kapitálového majetku a ostatné príjmy sa uvádzajú len daňovom priznaní typ B. Príjmy z kapitálového majetku sa uvádzajú v siedmom oddiele vypracovaného daňového priznania. Medzi príjmy z kapitálového majetku patria napríklad úroky a ostatné výnosy z cenných papierov, úroky a výnosy z peňažných prostriedkov na vkladovom účte, plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku a podobne. Väčšina príjmov z kapitálového majetku plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky sa zdaňuje zrážkou a vtedy sa do daňového priznania ani neuvádzajú. Výnimkou sú napríklad úroky a výnosy z poskytnutých úveroch a pôžičiek.

Ostatné príjmy sa v daňovom priznaní vyskytujú častejšie a je pre ne vyhradený jeho ôsmy oddiel. Môže ísť napríklad o príjmy z predaja nehnuteľností, príjmy z predaja hnuteľných vecí, príjmy z predaja cenných papierov alebo o príjmy v podobe výhier a cien zo súťaží a žrebovaní. Pri vypracovaní daňového priznania k ostatným príjmom je veľmi dôležité poznať, či tieto príjmy nemôžu byť oslobodené od dane podľa § 9 zákona o dani z príjmov. Oslobodené od dane z príjmov sú napríklad príjmy z predaja nehnuteľností po uplynutí piatich rokov od ich nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku, príjmy z predaja hnuteľných vecí sú od dane z príjmov oslobodené vždy okrem tých, ktoré boli zahrnuté do obchodného majetku a od ich vyradenia z neho neuplynulo päť rokov.

Výpočet dane úhradu alebo daňového preplatku pri vypĺňaní daňového priznania

V oboch typoch tlačív daňových priznaní sa nachádza osobitný oddiel, v ktorom sa vypočítava výsledná daň na úhradu alebo daňový preplatok zo všetkých príjmov. Z predchádzajúcich súčtových riadkov sa najskôr spočítajú príjmy zo závislej činnosti, z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, od ktorých sa odpočítajú nezdaniteľné časti základu dane. Najčastejšie ide o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka (za zdaňovacie obdobie rok 2015 je jej výška 3 803,33 eura) a nezdaniteľnú časť základu dane na manžela/manželku.

Následne sa k týmto príjmom pripočítajú aj všetky ostatné druhy príjmov, tzn. Príjmy z prenájmu, príjmy z použitia diela a umeleckého výkonu, príjmy z kapitálového majetku a ostatné príjmy . Z takého základu dane zo všetkých príjmov zničeného o nezdaniteľné časti základu dane sa vypočíta daň z príjmov, ktorá sa zaokrúhli na eurocenty nadol. Sadzba dane z príjmov je 19 %, ale na časť základu dane z príjmov presahujúceho 176,8 násobok sumy životného minima sa už vzťahuje 25 % sadzba dane z príjmov. Daň z príjmov sa potom zníži o daňový bonus a prípadne preddavky na daň z príjmov, ak ich daňovník z zdaňovacom období platil. Výsledkom bude daň na úhradu alebo daňový preplatok.

Ostatné časti daňového priznania fyzickej osoby

Vypracovanie daňového priznania, rovnako typu A aj typu B, pokračuje ešte zvýšenými oddielmi, ktoré však pravdepodobne nebude musieť vypĺňa každý. Za zmienku stojí predovšetkým oddiel, v ktorom máte právo nejakému oprávnenému prijímateľovi poukázať 2 % zaplatenej dane. V oddiele pre osobitné záznamy sa uvedú také skutočnosti, na ktorých uvedenie ste boli v jednotlivých poznámkach pod čiarou daňového priznania vyzvaný. Na osobitnom mieste daňového priznania sa nachádza časť, v ktorej je potrebné v každom prípade uviesť počet všetkých príloh, dátum a podpis daňovníka. Ak vám vznikol daňový preplatok, môžete o jeho vrátenie v na to určenom oddiele požiadať.

Daňové priznanie typ B obsahuje navyše ešte dve povinné prílohy. Prvá z nich sa týka len podnikateľov, ktorí realizovali výskum a vývoj a uplatňuje si tzv. super odpočet výdavkov na výskum a vývoj. V druhej prílohe sa však uvádza zaplatené sociálne poistenie a zdravotné poistenie z príjmov zo závislej činnosti a z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Preddavky na daň z príjmov

• Ročnom zúčtovaní dane
• Preddavky na daň z príjmov

Ak posledná známa daňová povinnosť fyzickej osoby alebo ak daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie právnickej osoby presiahne určitú sumu, sú tieto fyzické osoby a právnické osoby povinné platiť preddavky na daň z príjmov. V závislosti od jej výšky sa môžu tieto preddavky na daň z príjmov platiť štvrťročne alebo mesačne. Osobitne je v zákone č. 595/2003 Z.z o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) upravené platenie preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb a osobitne je upravené platenie preddavkov na daň z príjmov právnických osôb.

Preddavky na daň z príjmov fyzickej osoby

Kedy je fyzická osoba povinná platiť preddavky na daň z príjmov

Platenie preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby upravuje § 34 zákona o dani z príjmov. Preddavky na daň z príjmov platí fyzická osoba vtedy, ak jej posledná známa daňová povinnosť presiahla 2 500 eur a v závislosti od výšky tejto poslednej známej daňovej povinnosti jej môže vzniknúť povinnosťou platiť štvrťročné alebo mesačné preddavky na daň z príjmov.

Fyzická osoba je povinná platiť:

• Štvrťročné preddavky na daň z príjmov na bežné zdaňovacie obdobie, ak jej posledná známa daňová povinnosť presiahla 2 500 eur, ale nepresiahla 16 600 eur,
• Mesačne preddavky na daň z príjmov na bežné zdaňovacie obdobie, ak jej posledná známa daňová povinnosť presiahla 16 600 eur.

Štvrťročné preddavky sa platia vo výške ¼ poslednej známej daňovej povinnosti a sú splatné do konca každého kalendárneho štvrťroka. Mesačne preddavky sa platia vo výške 1/12 poslednej známej daňovej povinnosti a sú splatné do konca každého kalendárneho mesiaca. Preddavky na daň z príjmov sa zaokrúhľujú na eurocenty nadol. Preddavky sa začínajú platiť od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie a platia sa do posledného dňa lehoty na podanie daňového priznania v nasledujúcom zdaňovacom období (tzv. „preddavkové obdobie“).

Posledná známa daňová povinnosť fyzickej osoby

Pri posudzovaní Pri posudzovaní, či je fyzická osoba povinná platiť preddavky na daň z príjmov a v akej výške, veľmi dôležité poznať, čo sa rozumie „poslednou známou daňovou povinnosťou“ . Jej zistenie je pomerne komplikované. Poslednou známou daňovou povinnosťou na výpočet preddavkov v preddavkom období sa rozumie daň vypočítaná zo základu dane z príjmov zo závislej činnosti podľa § 5, z príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zníženého o odpočet daňovej straty a z príjmov z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 3.4 zákona o dani z príjmov uvedeného v poslednom daňovom priznaní, zníženého o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka platnú v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky na daň pri použití sadzby dane platnej v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky na daň. Tento výsledok sa ešte zníži o zápočet dane zapletenej v zahraničí, daňový bonus a daň vybranú zrážkou odpočítavanú ako preddavok na daň z príjmov . Výsledkom je posledná známa daňová povinnosť fyzickej osoby.

Kedy fyzická preddavky na daň z príjmov neplatí alebo ich platí v polovičnej výške

Preddavky na daň z príjmov neplatí fyzická osoba vtedy (aj keď jej posledná známa daňová povinnosť presiahla 2 500 eur), ak v predchádzajúcom zdaňovacom období mala len príjmy alebo kombinácie príjmov z kapitálového majetku podľa § 7, ostatné príjmy podľa § 8 zákona o dani z príjmov, príjmy zdaňované zrážkou alebo príjmy zo závislej činnosti z ktorých preddavok na daň z príjmov za ňu odvádzal jej zamestnávateľ.

Preddavky na daň z príjmov fyzická osoba neplatí ani vtedy, ak jej základ dane tvoria príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 a príjmy z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti, z príjmov z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu podľa § 6 zákona o dani z príjmov a ak čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 tvorí viac ako 50 % zo súčtu čiastkových základov dane podľa § 5 a 6 zákona o dani z príjmov. V prípade, že čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti tvorí 50 % a menej, preddavky na daň z príjmov sa platia v polovičnej výške.

Zmena výšky preddavkov na daň z príjmov v priebehu roka z dôvodu zmeny poslednej známej daňovej povinnosti

Po každom podanom priznaní sa pravdepodobne zmení aj posledná známa daňová povinnosť fyzickej osoby, od ktorej sa odvíja aj výška preddavkov na daň z príjmov, ktoré sa môžu tiež zmeniť. Ak dôjde k zmene preddavkov na daň z príjmov z tohto dôvodu, preddavky na daň z príjmov zaplatené do začiatku tohto nového preddavkového obdobia sa dodatočne nemenia. Ak však z dôvodu zmeny poslednej známej daňovej povinnosti z podaného daňového priznania vypočítané nižšie preddavky ako preddavky na daň z príjmov zaplatené do tejto zmeny, rozdiel medzi pôvodnými vyššími preddavkami zaplatenými do lehoty na podanie daňového priznania a nižšími preddavkami na daň z príjmov vypočítanými z podaného daňového priznania, sa započíta na úhradu ďalších preddavkov na daň po tejto zmene alebo sa na základe žiadosti daňovníkovi do 30 dní vráti. Rovnako sa tieto preddavky na základe žiadosti daňovníkovi vrátia aj vtedy, ak daňovníkovi nevznikla povinnosť platiť preddavky na daň z príjmov.

Preddavky na daň z príjmov právnickej osoby

Kedy je právnická osoba povinná platiť preddavky na daň z príjmov

Platenie preddavkov na daň z príjmov právnickej osoby upravuje § 42 zákona o dani z príjmov. Právnická osoba preddavky na daň z príjmov platí vtedy, ak jej daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie presiahla 2 500 eur. Následne, podľa toho, aká vysoká bola táto daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, môže platiť štvrťročné alebo mesačne preddavky na daň z príjmov.

Právnická osoba je povinná platiť:

• Štvrťročné preddavky na daň z príjmov na bežné zdaňovacie obdobie, ak jej daň v predchádzajúcom zdaňovacom období presiahla 2 500 eur, ale nepresiahla 16 600 eur,
• Mesačne preddavky na daň z príjmov na bežné zdaňovacie obdobie, ak jej daň v predchádzajúcom zdaňovacom období presiahla 16 600 eur.

Štvrťročné preddavky na daň sa platia vo výške ¼ dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie a sú splatné do konca príslušného kalendárneho štvrťroka. Mesačne preddavky na daň sa platia vo výške 1/12 dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, začínajú sa platiť počnúc prvým mesiacom nasledujúceho zdaňovacieho obdobia a sú splatné do konca príslušného kalendárneho mesiaca. Preddavky na daň z príjmov sa zaokrúhľujú na eurocenty nadol.

Platenie preddavkov na daň z príjmov do lehoty na podanie daňového priznania

Do lehoty na podanie daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie právnická osoba platí preddavky na daň vypočítané z dane na základe poslednej známej daňovej povinnosti uvedenej v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie pred bezprostredne predchádzajúcim zdaňovacím obdobím. Posledná známa daňová povinnosť sa vypočítava rovnakým postupom ako daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vrátane použitia sadzby dane platnej v zdaňovacom období, na ktoré sú platené preddavky. Napríklad v roku 2016 bude do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie rok 2015 právnická osoba platiť preddavky na daň z príjmov ešte na základe poslednej známej daňovej povinnosti uvedenej v daňovom priznaní za rok 2014.

Platenie preddavkov na daň z príjmov po lehote na podanie daňového priznania

Po podaní daňového priznania za bezprostredne predchádzajúce zdaňovacie obdobie pravdepodobne dôjde k vzniku rozdielu medzi zaplatenými preddavkami na daň z príjmov do lehoty na podanie daňového priznania a novou výškou preddavkov vychádzajúcich z dane za bezprostredne predchádzajúce obdobie.

V tejto súvislosti môžu nastať dve situácie:

1. Preddavky na daň z príjmov do lehoty na podanie daňového priznania platené v nižšej výške ako vyplývajú z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie uvedenej v daňovom priznaní za predchádzajúce zdaňovacie. Vtedy je právnická osoba povinná do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po lehote na podanie daňového priznania doplatiť vzniknutý rozdiel na zaplatených preddavkoch na daň.

2. Ak boli preddavky na daň z príjmov do lehoty na podanie daňového priznania platené vo vyššej výške ako vyplývajú z dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie uvedenej v daňovom priznaní za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Vtedy sa tieto preddavky na daň použijú na budúce preddavky alebo sa rozdiel zaplatených preddavkov na základe žiadosti právnickej osobe do 30 dní vráti. Rovnako sa preddavky na základe žiadosti vracajú aj vtedy, ak právnickej osobe zanikla povinnosť platiť preddavky na daň z príjmov.

Rozdiely v daňovom priznaní fyzickej osoby a právnickej osoby z dôvodu preddavkov na daň z príjmov

Po skončení zdaňovacieho obdobia sa preddavky na daň z príjmov zaplatené na toto zdaňovacie obdobie započítajú na úhradu dane za toto zdaňovacie obdobie. Ak daňová povinnosť uvedená v daňovom priznaní je vyššia ako zaplatené preddavky na daň, fyzická alebo právnická osoba je povinná zaplatiť rozdiel v lehote na podanie daňového priznania. A naopak, ak daňová povinnosť uvedená v daňovom priznaní je nižšia ako zaplatené preddavky na daň, fyzickej alebo právnickej osobe vznikne daňový preplatok a môže požiadať o jeho vrátenie.

Úroky z omeškania za neodvedenie preddavku na daň z príjmov

Ak daňovník nezaplatí v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške preddavok na daň z príjmov, správca dane mu vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy. Úrok z omeškania z nezaplateného preddavky správca dane vyrubí za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jeho splatnosti až do dňa platby vrátane , najdlhšie do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzba Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 % pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15 %.

Daň z pridanej hodnoty

Koho sa týka DPH

• Daňové priznanie k DPH

Kto musí podávať daňové priznanie k DPH a kedy

Daňové priznanie k DPH podáva:

• Platiteľ DPH,
• Zahraničná zdaniteľná osoba povinne registrovaná pre daň, (ktorá nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle nezdržiava) v určitých zákonom stanovených situáciách,
• Daňový zástupca pri odvoze tovarov za zastúpených dovozcov,
• Pri prijatí služby dodanej zahraničnou osobou s miestom dodania v tuzemsku – zdaniteľná osoba (firma, živnostník, iná samostatne zárobkovo činná osoba), alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je registrovaná pre daň na účely nadobudnutia tovaru z iného členského štátu (občianske združenie registrované podľa § 7 zákona o DPH),
• Pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu:

- Zdaniteľná osoba alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou – registrovaná pred daň z titulu nadobudnutia tovaru z iného členského štátu (živnostník registrovaný podľa § 7 zákona o DPH),

- Zdaniteľná osoba alebo právnická osoba ktorá nie je zdaniteľnou osobou – registrovaná pre daň z titulu prijímania/poskytovania služieb od zahraničnej osoby alebo zahraničnej osoby z iného členského štátu (napr. firma alebo občianske združenie registrované podľa § 7 a zákona o DPH), ak v danom kalendárnom roku nadobudla tovar v sume vyššej ako 14 000 eur.

• Vymedzených službách – vzťahujúcich sa na nehnuteľnosť, pri krátkodobom nájme dopravných prostriedkov, pri kultúrnych, umeleckých, športových, vedeckých vzdelávacích, zábavných a podobných službách, pri doprave osôb, pri reštauračných a stravovacích službách (aj poskytnutých na palube lodí, lietadiel alebo vo vlakoch) dodaných zahraničnou osobou – každá zdaniteľná osoba, ak je miesto dodania služieb v tuzemsku,
• Pri tovare (okrem zásielkového predaja) dodanom zahraničnou osobou s miestom dodania v tuzemsku – každá zdaniteľná osoba (ide. o prípad ak česká spoločnosť Alza.cz dodáva tovar pod slovenským IČ DPH),
• osoba nie je registrovaná pre daň pri nadobudnutí nového dopravného prostriedku z iného členského štátu,
• osoba, ktorá nie je platiteľom DPH, ak príležitosť dodá nový dopravný prostriedok do iného členského štátu.

Zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva akúkoľvek ekonomickú činnosť. Môže ňou byť firma, podnikateľ, samostatne zárobková činná osoba, prenajímateľ, nezisková organizácia, ktorá vykonáva aj podnikateľskú činnosť a pod.

Lehota na podanie daňového priznania k DPH je do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa daňové priznanie podáva, ak zákon o DPH neustanovuje v konkrétnych situáciách inak. Ak koniec lehoty pripadne na víkend alebo sviatok, lehota na podanie daňového priznania k DPH sa posúva na najbližší pracovný deň.

Novoregistrovaný platiteľ DPH podáva daňové priznanie k DPH mesačne, minimálne 12 mesiacov od konca mesiaca registrácie za platiteľa DPH. Keď novoregistrovaný platiteľ DPH splní podmienky na štvrťročné podávanie daňového priznania k DPH, môže prejsť na štvrťročného platiteľa DPH.

Platiteľ DPH, ktorý je platiteľom DPH viac ako 12 mesiacov od konca mesiaca registrácie a jeho obrat za posledných 12 mesiacov nedosiahol sumu 100 000 eur, môže podávať daňové priznanie k DPH štvrťročne.

Zahraničná zdaniteľná osoba povinne registrovaná pre daň podáva daňové priznanie k DPH do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom jej vznikla povinnosť platiť daň, dodala tovar z iného členského štátu alebo vyviezla tovar do 3. krajiny, dodala tovar v rámci trojstranného obchodu alebo ak uplatňuje odpočítanie DPH z tovarov a služieb použitých na tuzemské dodávky tovarov a služieb.

Daňový zástupca pri dovoze tovaru podáva daňové priznanie k DPH za zastúpených dovozov do 25 dní po skončení mesiaca.

Zdaniteľná osoba registrovaná pre daň na účely prijatia služby od zahraničnej osoby alebo poskytnutia služby osobe z iného členského štátu, osoba registrovaná pre daň na účely nadobudnutia tovaru z iného členského štátu a osoba, ktorá nie je registrovaná pre daň, podáva daňové priznanie k DPH do 25 dní po mesiaci, v ktorom jej vznikla povinnosť platiť DPH.

Osoba, ktorá nie je registrovaná pre daň podáva daňové priznanie do 7 dní od nadobudnutia nového dopravného prostriedku.

Čo obsahuje daňové priznanie k DPH

Daňové priznanie k DPH obsahuje na prvej strane:

• identifikačné údaje, ktorá podáva daňové priznanie,
• údaj, či daňové priznanie k DPH podáva platiteľ DPH, iná osoba registrovaná pre daň, resp. ďalšie osoby, ktorým zákon o DPH ustanovuje povinnosť podať daňové priznanie k DPH,
• údaj, či ide o riadne, opravné alebo dodatočné priznanie a obdobie, za ktoré sa podáva.

V daňovom priznaní k DPH sa uvádza výška základu dane a dane:

• pri dodaní tovaru a služby,
• pri nadobudnutí tovaru zo zahraničia,
• pri prijatí služby alebo nadobudnutí tovaru v špeciálnych prípadoch, napr. pri prijatí stavebných prác, kúpe zlata, kúpe investičného zlata, prijatí služby prepravy osôb na Slovensku od zahraničnej osoby,
• pri prijatí služieb od zahraničných osôb,
• a iné.

Daň uvedená pri týchto transakciách predstavuje daň zdaniteľnej osoby, ktorú je povinná odviesť.

Platiteľ dane si od tejto dane môže odpočítať daň:

• z nadobudnutých tovarov a služieb v tuzemsku,
• z nadobudnutých tovarov zo zahraničia,
• z prijatých služieb alebo nadobudnutých tovarov v špeciálnych prípadoch,
• z prijatých služieb od zahraničných osôb,

po splnení zákonom stanovených podmienok.

Právo odpočítať daň si môže uplatniť len z tých tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ dane. Odpočítať daň môže v prípadoch, ak je daň:

• voči nemu uplatnená pri dodaní tovarov a služieb v tuzemsku (napr. v prípade firmy musia byť na faktúre uvedené identifikačné údaje firmy a nie konateľa),
• ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň (napr. pri prijatí služby od zahraničnej osoby),
• ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu,
• zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru (na základe z colného úradu).

Čo môže byť výsledkom v daňovom priznaní v DPH

Po uplatnení odpočítania dane od daňovej povinnosti vznikne platiteľovi DPH výsledok, ktorý môže byť:

• vlastná daňová povinnosť – daň, ktorú je povinný platiteľ DPH odviesť,
• nadmerný odpočet – pohľadávka voči daňovému úradu, ktorú si môže započítať s vlastnou daňovou povinnosťou za ďalšie zdaňovacie obdobie, resp. ktorú mu daňový úrad po splnení určitých podmienok vráti.

Iné osoby povinné podať daňové priznanie nemajú nárok na odpočet DPH, preto je u nich daň z nadobudnutého tovaru/ z prijatej služby zo zahraničia resp. z prijatých služieb alebo nadobudnutých tovarov v špeciálnych prípadoch vlastnou daňovou povinnosťou teda daňou, ktorú musia odviesť.

Aké sankcia súvisia s daňovým priznaním k DPH

Osobe povinnej podať daňové priznanie k DPH a zaplatiť DPH hrozí za neskoré podanie alebo za nepodanie daňového priznania pokuta v rozmedzí od 30 eur do 16 000 eur. V prípade, že osoba povinná podať daňové priznania k DPH nepodá daňové priznanie ani po výzve správcu dane, hrozí jej pokuta vo výške od 60 eur do 32 000 eur.

Osobe povinnej podať daňové priznania k DPH a zaplatiť DPH hrozia okrem pokút aj úroky z omeškania za nezaplatenie DPH do výške 4-násobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky z výšky nedoplatku za každý jeden kalendárny deň, počas ktorého nezaplatila daň správcovi dane.

Podávanie daňového priznania k DPH

• Dodatočne daňového priznania

Chyba v podanom daňovom priznaní k DPH sa po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania opravuje dodatočným daňovým priznaním k DPH. Aj skutočnosť, či chyba je v prospech alebo neprospech daňového subjektu rozhoduje o povinnosti alebo možnosti podania dodatočného daňového priznania k DPH.

Kedy sa musí podať dodatočné daňové priznanie k DPH a kedy postačuje opravné daňové priznanie

Do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania k DPH sa nesprávnosti v podanom daňovom priznaní opravujú podaním opravného daňového priznania. Dodatočné daňové priznanie k DPH sa podáva až po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania, nie v prípade, ak lehota na podanie daňového priznania ešte neuplynula. Ďalej sa zameriame len na situácie, kedy sa podáva dodatočné daňové priznanie k DPH.

Dodatočné daňové priznanie k DPH sa musí podať v týchto prípadoch:

1. Nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní k DPH je vyšší ako v skutočnosti vznikol.

2. Daňová povinnosť uvedená v daňovom priznaní k DPH je nižšia ako v skutočnosti vznikla.

3. Daňové priznanie k DPH neobsahuje správne údaje týkajúce sa uskutočnených a prijatých zdaniteľných obchodov.

Príklad: V daňovom priznaní za január 2016 bol zistení nadmerný odpočet 500 Eur. Nadmerný odpočet mal byť len vo výške 4 500 Eur. Daňový subjekt chybu opraví v dodatočnom daňovom priznaní k DPH.

Kedy sa môže podať dodatočné daňové priznanie k DPH

Dodatočné daňové priznanie k DPH je možné podať v týchto prípadoch:

• Daňová povinnosť v podanom daňovom priznaní k DPH je vyššia ako v skutočnosti vznikla.
• Nadmerný odpočet v podanom daňovom priznaní k DPH je nižší ako v skutočnosti vznikol.

Kedy nie je možné podať dodatočné daňové priznanie k DPH

Dodatočné daňové priznanie k DPH nie je možné podať v týchto situáciách:

1. Za zdaňovacie obdobie sa DPH určuje podľa pomôcok,

2. Za zdaňovacie obdobie sa DPH určila podľa pomôcok,

3. Za zdaňovacie obdobie prebieha daňová kontrola (po uplynutí 15 dňovej lehoty od začatia daňovej kontroly),

4. Za zdaňovacie obdobie, za ktoré prebehla daňová kontrola a nie sú známe nové skutočnosti (t. j. skutočnosti, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly),

5. V predĺženej lehote na zánik práva vyrubiť DPH.

Sankcie a dodatočné daňové priznanie k DPH

Podanie dodatočného daňového priznania, ktorým dôjde k zvýšeniu daňovej povinnosti k DPH alebo k zníženiu nadmerného odpočtu DPH, v porovnaní sa už podaným daňovým priznaním k DPH, je správnym deliktom. Za tento správny delikt je daňový úrad povinný uložiť pokutu.

Pokuta sa ukladá najmenej vo výške troch percent ročne z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní k DPH a sumou uvedenou v poslednom podanom daňovom priznaní k DPH. Od roku 2016 sa do výpočtu pokuty zapracoval časový aspekt, Čím dlhšia doba uplynie od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania do dňa podania dodatočného daňového priznania k DPH, tým viac bude výška pokuty narastať.

Podanie dodatočného daňového priznania k DPH, ktoré je v prospech daňovníka, nie je sankcionované.

V rokoch 2011 až 20155 bolo štatistík Finančnej správy SR podaných viac ako 381 000 dodatočných daňových priznaní k DPH. Najviac dodatočných daňových priznaní bolo podaných v roku 2014 (rok, v ktorom bol zavedený kontrolný výkaz DPH), viac ako 101 800.

• Vrátenie DPH

Vrátenie DPH z iného členského štátu sa týka len platiteľov DPH. Osoby registrované z dôvodu nadobudnutia tovaru z iného členského štátu alebo z dôvodu dodávania, resp. prijímania služieb do/z iného členského štátu alebo neplatitelia DPH nemajú nárok na vrátenie DPH z iného členského štátu.

Platiteľ DPH musí spĺňať niekoľko ďalších podmienok, aby mohol požiadať o vrátenie DPH z iného členského štátu EÚ:

• Nesmie mať sídlo , miesto podnikania ani prevádzkareň v tom členskom štáte, z ktorého žiada o vrátenie DPH,
• DPH na vrátenie sa musí vzťahovať k obchodom, pri ktorých aspoň čiastočné vzniká právo na odpočítanie DPH (nemá nárok na vrátenie DPH z iného členského štátu, ak dané tovary a služby použije napríklad na poskytovanie poštových služieb, ktoré sú oslobodené od DPH),
• Žiadosť sa môže podávať za obdobie minimálne troch mesiacov a maximálne jedného kalendárneho roka: výnimkou je situácia, keď sa žiadosť podáva za obdobie, ktoré predstavuje zvyšok kalendárneho roka. V tom prípade môže podať žiadosť aj za obdobie kratšie ako tri mesiace,
• Nesmie v období, za ktoré žiada vrátenie o DPH z daného členského štátu, dodávať tovary a služby do tohto členského štátu. Výnimku tvoria tovary a služby uvedené v § 55a, 2, písm. c) zákona č. 222/2004 Z.z o dani z pridanej hodnoty.

Ako sa podáva žiadosť o vrátenie DPH z iného členského štátu EÚ

Žiadosť o vrátenie DPH z iného členského štátu EÚ sa podáva za obdobie:

• Najviac jedného kalendárneho roka – suma dane na vrátenie musí byť minimálne 50 eur,
• Kratšie ako jeden rok, dlhá minimálne tri po sebe nasledujúce mesiace – suma dane na vrátenie musí byť minimálne 400 eur,
• Kratšie ako tri mesiace, ktoré predstavuje zvyšok kalendárneho roka – suma dane na vrátenie musí byť minimálne 50 eur.

Žiadosť o vrátenie DPH musí obsahovať:

• Meno a priezvisko, alebo názov žiadateľa,
• Adresu sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa žiadateľ obvykle zdržiava,
• Elektronickú adresu žiadateľa,
• Opis podnikateľskej činnosti žiadateľa, pre ktorú tovar a služby nadobudol,
• Číselné kódy tovarov a služieb, - z ktorých žiada o vrátenie DPH,
• Obdobie, za ktoré sa žiadosť podáva,
• Vyhlásenie žiadateľa, že v danom období nedodával do štátu vrátenia DPH tovary a služby s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 55a ods. 2 písm. c) zákona DPH,
• IČ DPH žiadateľa,
• IBAN a BIC.

Žiadateľ musí v žiadosti o vrátenie DPH z iného členského štátu EÚ uviesť aj údaje zo všetkých faktúr o dodaní služby alebo tovaru a zo všetkých dovozných dokladov, z ktorých žiada o vrátenie DPH.

Pri podávaní žiadosti musí žiadosti musí žiadateľ o vrátenie DPH z iného členského štátu EÚ sledovať konkrétne podmienky stanovené členským štátom, z ktorého žiada o vrátenie DPH. Podmienky na uplatnenie nároku na vrátenie DPH sú v jednotlivých členských štátoch EÚ odlišné.

Lehoty súvisiace s vrátením DPH z iného členského štátu EÚ

Žiadateľ je povinný po splnení všetkých zákonom stanovených podmienok podať žiadosť o vrátenie DPH z iného členského štátu do 30. septembra nasledujúceho kalendárneho roka.

Žiadosť sa podáva elektronicky Finančnej správe SR. Pracovníci preveria správnosť žiadosti a to, či žiadateľ bol platiteľom DPH počas celého obdobia, za ktoré žiada vrátiť DPH a či vykonáva činnosti, pri ktorých má nárok na odpočet DPH. Po preverení žiadosti Finančnou správou SR sa žiadosť o vrátenie DPH posiela do daného členského štátu, ktorý do 4 mesiacov od porušenia žiadosti:

• Žiadosti schváli,
• Žiadosť zamietne,
• Vypýta si od žiadateľa ďalšie informácie – v tom prípade sa lehota predlžuje o ďalšie 2 až 4 mesiace.

Ak členský štát vrátenie DPH schváli žiadosť, DPH vráti do 10 pracovných dní po uplynutí lehoty 4 mesiacov, ak nepotreboval ďalšie informácie od žiadateľa (v prípade, že členský štát vrátenia DPH vyžadoval ďalšie informácie od žiadateľa, DPH vráti do 10 pracovných dní od uplynutí 6-mesačnej alebo 8-mesačnej lehoty).

Daň z motorových vozidiel týka

Sadzby dane z motorových vozidiel a výška a dane

• Ročné sadzby dane z motorových vozidiel

Ako sa určovali sadzby dane z motorových vozidiel (cestnej dane) do 31.12.2014

Do konca roku 2014 mali určovanie sadzieb dane z motorových vozidiel (cestnej dane) jednotlivé vyššie územné celky. Každý samosprávny kraj mal svoju sadzbu dane, ktorú mohol meniť len k 1. januára. Daň z motorových vozidiel bola do konca roka 2014 príjmom vyšších územných celkov.

Ako sa určujú sadzby dane z motorových vozidiel (cestnej dane) od 1.1.2015

Od 1.1. 2015 je daň z motorových vozidiel (cestná daň) príjmom štátneho rozpočtu. Vyplýva a to zo zákona č. 361/2014 Z.z. o dani z motorových vozidiel, ktorý nadobudol účinnosť od 1.1. 2015: Na základe tohto zákona sú určené ročné sadzby dane platné pre všetky vozidlá, ktoré sú predmetom dane z motorových vozidiel (cestnej dane). Od 1.1. 2015 nezáleží, či je daňovník z Prešova alebo z Bratislavy. Sadzby dane z motorových vozidiel sú zjednotené a ich výška je rovnaká pre všetkých daňovníkov, ktorí sú povinní platiť daň z motorových vozidiel.

Ročné sadzby dane z motorových vozidiel (cestnej dane) od 1.1.2015

Ročná sadzba dane pre vozidlo kategórie L, M a N, ktorého jedným zdrojom energie je elektrina

Ročné sadzby dane pre osobné vozidlá patriace do kategórie L a M 1

Ročné sadzby dane pre úžitkové vozidla a autobusy, ktoré patria do kategórie M 2, M 3, N 1 až N 3, O1 až O4

Daňové priznanie k dani z motorových vozidiel

• Daňové priznanie k dani motorových vozidiel

Daň z motorových vozidiel je upravená v zákone č. 361/2014 Z.z o dani z motorových vozidiel v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o dani z motorových vozidiel“) s účinnosťou od 1. januára 2015 nahradil jedenástu časť zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach s miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, ktorá dovtedy upratovala daň z motorových vozidiel.

Ktoré vozidlo je predmetom dane z motorových vozidiel

Predmetom dane z motorových vozidiel sú len tie motorové vozidlá a prípojné vozidlá, ktoré súčasne spĺňa všetky nasledujúce podmienky:

1. Ide o motorové vozidlo alebo prípojné vozidlo kategórie L (motocykle, trojkolky štvorkolky), M (vozidlá určené na dopravu osôb), N (vozidlá určené na dopravu nákladu), O (prípojné vozidlá),

2. Motorové vozidlo alebo prípojné vozidlo je evidované v Slovenskej republike podľa § 114 a 115 zákona č. 8/2009 Z.z o cestnej premávke v znení neskorších predpisov

3. Motorové vozidlo alebo prípojné vozidlo sa v zdaňovacom období používa na podnikanie (napríklad firmou, živnostníkom, osobou podnikajúcou na základe iného než živnostenského oprávnenia) alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť podľa § 6 ods. 2 zákona č. 595/2033 Z.z o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (napríklad športovec, znalec, lekár, advokát, umelec).

Daňová povinnosť pri dani z motorových vozidiel vzniká prvým dňom mesiaca, v ktorom sú splnené podmienky pre predmet dane z motorových vozidiel, teda prvým dňom mesiaca, v ktorom sa vozidlo kategórie L, M, N alebo o evidované v Slovenskej republike použilo na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť.

Kto je povinný platiť daň a podávať daňové priznanie k dani z motorových vozidiel

Daňovníkom dane z motorových vozidiel, teda osobou, ktorá je povinná podávať daňové priznanie k dani z motorových vozidiel a túto daň aj zaplatiť, je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá:

• Je ako držiteľ vozidla zapísaná v osvedčení o evidencii časť I a osvedčení o evidencii časť II (ďalej len „osvedčenie o evidencii“),
• Má v osvedčení o evidencii ako držiteľa vozidla zapísanú svoju organizačnú zložku,
• Používa na podnikanie vozidlo, v ktorého osvedčení o evidencii je ako držiteľ vozidla zapísaná osoba, ktorá zomrela, zanikla alebo bola zrušená,
• Používa na podnikanie vozidlo, v ktorého osvedčení o evidencii je ako držiteľ vozidla zapísaná osoba, ktorá nepoužíva vozidlo na podnikanie, alebo
• Je zamestnávateľ a vypláca zamestnancovi cestovné náhrady za použitie vozidla, ktoré sa nepoužíva na podnikanie.

Základ dane a sadzba dane z motorových vozidiel

Základom dane z motorových vozidiel pre:

• Vozidlá kategórie L, M a N, ktorých jedným zdrojom energie je elektrina, výkon motora v kW a za tieto vozidlá sa daň z motorových vozidiel neplatí, pretože jej ročná sadzba dane je 0 eur (do daňového priznania k dani motorových vozidiel ich však je potrebné uviesť),
• Pre osobné vozidlá (vozidlá kategórie L a M1) zdvihový objem valcov motora v cm3 uvedený v osvedčení o evidencii,
• Pre úžitkové vozidla (vozidlo kategórie M2, M3, N1 až N3 a O1 až O4) ich najväčšia prípustná celková hmotnosť alebo celková hmotnosť v tonách a počet náprav podľa osvedčenia o evidencii.

Nadobudnutím účinnosti nového zákona o dani z motorových vozidiel došlo k zmenám aj v sadzbách dane z motorových vozidiel. Podľa predchádzajúce legislatívnej úpravy sadzbu dane z motorových vozidiel určovali vyššie územné celky. Do roku 31. januára 2014 tak boli na Slovensku rôzne sadzby dane z motorových vozidiel v závislosti od konkrétneho kraja a platili sa na rôzne účty. Od 1. januára 2015 sú sadzby dane z motorových vozidiel jednotné pre celé Slovensko a uvedené v prílohe č. 1 zákona o dani z motorových vozidiel.

Zníženie a zvýšenie ročnej sadzby dane z motorových vozidiel podľa veku vozidla

Podľa zákona o dani z motorových vozidiel sa ročná sadzba dane uvedená v prílohe č. 1 upravuje v závislosti od veku vozidla (pôvodne podľa emisných noriem). Môže byť vyššia, ale aj nižšia ako je uvedená v sadzobníku podľa prílohy č. 1. Zníženie a zvýšenie ročnej sadzby dane z motorových v závislosti od veku vozidla uvádzame v nasledujúcej tabuľke.

Vzhľadom na to, že zdaňovacie obdobie pre daň z motorových vozidiel je najčastejšie kalendárny rok, dochádza v praxi počas kalendárneho roka k prechodu medzi jednotlivými 36 a 12-mesačnými obdobiami s rôznymi sadzbami dane. Vtedy je potrebné daň z motorových vozidiel počítať z dvoch pomerných sadzieb dane (platí to vždy vtedy, ak mesiac prvej evidencie vozidla nebol január). Okrem toho sa takto upravená sadzba dane z motorových vozidiel v závislosti od veku vozidla znižuje o 50 % pre hybridné motorové vozidlo, hybridné elektrické vozidlo, vozidlo kategórie L, M a N s pohonom na stlačený zemný plyn (CNG) alebo skvapalnený zemný plyn (LNG) a vozidlo kategórie L, M a N na vodíkový pohon.

Preddavky na daň z motorových vozidiel

Niektorí daňovníci sú povinní počas zdaňovacieho obdobia platiť aj preddavky na daň z motorových vozidiel. Na tieto účely je rozhodujúca predpokladaná daň, ktorou je súčet ročnej sadzby dane upravenej za každé vozidlo, ktoré je predmetom dane k 1. januára zdaňovacieho obdobia. Štvrťročné preddavky na daň z motorových vozidiel je povinný platiť daňovník, ktorého predpokladaná daň z motorových vozidiel u jedného správcu dane presiahne 700 eur a nepresiahne 8 300 eur. Štvrťročné preddavky na daň sa platia vo výške jednej štvrtiny predpokladanej dane sú splatné do konca príslušného kalendárneho štvrťroka. Mesačne preddavky na daň z motorových vozidiel je povinný platiť daňovník, ktorého predpokladaná daň z motorových vozidiel u jedného správcu dane presiahne 8 300 eur. Mesačné preddavky na daň sa platia vo výške jednej dvanástiny predpokladanej dane a sú splatné do konca príslušného kalendárneho mesiaca.

Vyplnenie daňového priznania k dani z motorových vozidiel

Pre daň z motorových vozidiel je zdaňovacím obdobím kalendárnych rok (okrem prípadov ako je napríklad likvidácia, konkurz, ukončenie podnikania). Daňové priznanie k dani z motorových vozidiel sa podáva daňovému úradu do 31. januára po uplynutí zdaňovacieho obdobia. V rovnakej lehote, v akej sa podáva daňové priznanie k dani z motorových vozidiel, teda do 31. januára, je daň z motorových vozidiel aj splatná. Daňové priznanie sa podáva miestne príslušnému daňovému úradu podľa trvalého bydliska fyzickej osoby alebo sídla právnickej osoby (do 31. decembra 2015 podľa miesta evidencie motorového vozidla alebo prípojného vozidla).

V úvode daňového priznania k dani z motorových vozidiel je potrebné uviesť daňové identifikačné číslo daňovníka (ĎIČ), ktoré sa uvádza potom aj na každej ďalšej strane daňového priznania v jeho hlavičke. Označí sa druh daňového priznania a trvanie zdaňovacieho obdobia (najčastejšie od 1. januára do 31. decembra). V prvom oddiele sa uvádzajú základné údaje o daňovníkovi. Druhý oddiel sa vypĺňa vtedy, ak za daňovníka podáva daňové priznanie niekto iný. V treťom oddiele sa vypočítava samostatná daň z motorových vozidiel. Uvádzajú sa tu údaje napríklad o dátume prvej evidencie vozidla, vzniku daňovej povinnosti, kategórii vozidla, zdvihovom objeme valcov motora, hmotnosti vozidla a počte jeho náprav. Potom sa uvádza ročná sadzba dane z motorových vozidiel, ktorá sa ďalších riadkoch daňového priznania upravuje o percento zvýšenia alebo zníženie sadzby dane v závislosti od dátumu prvej evidencie vozidla. Neskôr sa vypočíta výsledná daň z motorových vozidiel. V štvrtom oddiele sa daň z motorových vozidiel spočíta za všetky vozidlá a po zohľadnení preddavkov sa vypočíta daň na úhradu alebo daňový preplatok. Na konci daňového priznania je potrebné uviesť dátum a podpis daňovníka.

Najčastejšie chyby v daňovom priznaní k dani z motorových vozidiel

Podľa informácií Finančnej správy SR patria medzi najčastejšie chyby pri podávaní daňového priznania k dani z motorových vozidiel napríklad tieto:

• Daňovník zaplatí daň z motorových vozidiel, ale nepodá daňové priznanie(nepodanie daňového priznania k dani z motorových vozidiel sa považuje za správny delikt s hrozbou pokuty od daňového úradu vo výške od 30 do 16 000 eur),
• Nesprávne vypočítaná predpokladaná daň a v súvislosti s tým zanedbanie povinnosti platenia preddavkov na daň,
• Neúplné alebo nesprávne vyplnené daňové priznanie z dôvodu chýbajúceho dátumu, podpisu a identifikačných údajov, nevyplnenie niektorých súčtových riadkov,
• Nesprávne identifikačné platby variabilným symbolom a nesprávne uvedenie čísla bankového účtu v tvare IBAN, na ktorá sa platí daň z motorových vozidiel a ktorý si musí z predčíslia účtu a základného účtu daňového subjektu vygenerovať sám daňovník.