Daň z príjmov
Koho sa týka daň z príjmov
Daň z príjmov sa týka fyzických osôb (napr. zdaňovanie príjmov zo zamestnania, zdaňovanie príjmov zo živnosti, zdaňovanie príjmov z inej samostatnej zárobkovej činnosti, zdaňovanie úrokových príjmov, zdaňovanie z prenájmu alebo predaja nehnuteľnosti, zdaňovanie príjmov z predaja obchodného podielu) a právnických osôb (napr. zdaňovanie zisku spoločnosti s ručením obmedzeným, zdaňovanie zisku združení, ak podnikajú).
Fyzické osoby a právnické osoby, ktorých príjmy podliehajú zdaneniu daňou z príjmov sa označujú ako daňovníci.Okrem daňovníkov existujú aj platitelia dane, čo sú napríklad zamestnávatelia, ktorí vyberajú preddavky na daň z príjmov svojím zamestnancom a odvádzajú ich daňovému úradu.
Kto spravuje daň z príjmov
Daň z príjmov spravuje daňový úrad miestne príslušný najmä podľa sídla (platí pre právnické osoby) alebo trvalého pobytu (platí pre fyzické osoby) daňovníka. Voči daňovému úradu si musia daňovníci a platitelia dane plniť tieto dôležité povinnosti:
Miestne príslušný daňový úrad vykonáva aj daňovú kontrolu dane z príjmov, avšak daňovú kontrolu môže vykonávať aj iný daňový úrad.
Daňové priznanie k dani z príjmov
Daňové priznanie k dani z príjmov má ustanovenú presnú štruktúru. Podľa daňovníka a typu jeho príjmov sú ustanovené tri vzory tlačív daňového priznania, a to:
Základná lehota na podanie daňového priznania je do troch mesiacov po skončení zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka, hospodárskeho roka alebo tzv. medziobdobia), ak daňovníkovi vznikne povinnosť podať daňové priznanie. Lehotu na podanie daňového priznania možno predĺžiť až o 3 mesiace, resp. o 6 mesiacov. Ide o tzv. odklad podania daňového priznania. Až o celých 6 kalendárnych mesiacov si môžu lehotu na podanie daňového priznania predĺžiť daňovníci, ktorí mali v zdaňovacom období aj príjmy zo zdrojov v zahraničí. Osobitné zdaňovacie obdobia sú ustanovené napríklad pre daňovníka, na ktorého bol vyhlásený konkurz alebo pre daňovníka, ktorý vstúpil do likvidácie.
Daňové priznanie sa podáva miestne príslušnému daňovému úradu buď v listinnej podobe (vyplnené papierové tlačivo daňového priznania) alebo elektronicky (ak to vyžaduje zákona alebo sa tak daňovník rozhodne).
Uvedené lehoty a spôsob podania daňového priznania majú fyzické osoby aj právnické osoby zhodné, avšak medzi daňou z príjmov právnických osôb a daňou z príjmov fyzických osôb je niekoľko rozdielov. Daň z príjmov fyzických osôb sa od dane z príjmov právnických osôb neodlišuje len sadzbami, ale najmä spôsobom výpočtu.
Daň z príjmov a daňové priznanie fyzickej osoby – niekoľko osobitostí
Fyzické osoby majú nárok na niekoľko daňových zvýhodnení, a to daňový bonus, nezdaniteľne časti základu dane a zamestnanecká prémia. Ďalej fyzická osoba nemusí podať daňové priznanie vždy. Ak splní zákonom dani z príjmov ustanovené podmienky, najmä ak nedosiahne dostatočne vysoký príjem, nie je povinná podať daňové priznanie. Daňové priznanie nemusí podať ani daňovník, ktorému zamestnávateľ vykoná ročne zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov.
Preddavky na daň z príjmov
Zamestnancom preddavky na daň príjmov vyberá a odvádza daňovému úradu zamestnávateľ počas kalendárneho roka. Celoročnú daň z príjmov si zamestnanci vysporiadajú napríklad vypracovaním daňového priznania alebo požiadaním zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov. V daňovom priznaní alebo ročnom zúčtovaní dane môže vzniknúť zamestnancovi nárok na vrátenie dane, ak počas kalendárneho roka nemal vysoké príjmy.
Živnostníci, iné samostatne zárobkovo činné osoby a právnické osoby platia preddavky na daň z príjmov, ak im táto povinnosť vznikne podľa príslušných ustanovení zákona o dani z príjmov. Ide predovšetkým o prípad, keď daň z príjmov rozhodujúca pre určenie platenia preddavkov na daň z príjmov prekročí zákonom ustanovenú výšku.
Preddavky sa platia mesačne alebo štvrťročne (právnické osoby môžu mať štvrťročne obdobie kalendárny štvrťrok alebo príslušný štvrťrok hospodárskeho roka).
Daň z pridanej hodnoty
Koho sa týka DPH
Len veľmi ťažko nájdeme podnikateľa ktorý s daňou z pridanej hodnoty (ďalej len “DPH“) nepríde do styku. Platí to aj v prípade, ak nie je platiteľom DPH a nemáme na mysli platenie DPH uvedenej na faktúre od dodávateľa. Podnikatelia sa často spoliehajú (bohužiaľ mylne) na to, že ak nie sú platiteľmi DPH, tak sa ich DPH netýka a nemusia podávať daňové priznanie k DPH a platiť DPH.
Dodávanie a prijímanie služieb z iných členských štátov EÚ. Poskytovanie elektronických služieb spotrebiteľom (novinka MOSS pre DPH). Je to len náznak situácií, ktoré sú v súčasnosti bežným javom a daňou z pridanej hodnoty sa v tomto prípade musia zaoberať aj neplatitelia.
Dôvodom je pojem “zdaniteľná osoba“. Tento pojem označuje osobu, ktorej môžu vzniknúť povinnosti v súvislosti DPH, predovšetkým registračná povinnosť, podávanie daňového priznania a platenie DPH.
V súhrne, DPH sa týka predovšetkým platiteľmi DPH, ale je potrebné mať na pamäti, že sa môže vzťahovať aj na tých podnikateľov, ktorí nie sú platiteľmi DPH. Sankcie v prípade porušenia povinnosti nie sú nízke. Transakcie je vždy lepšie vopred nechať posúdiť odborníkov, ako zbytočne platiť pokuty a úroky z omeškania.
Výpočet DPH
Daň z pridanej hodnoty sa počíta zo základu dane, preto je prvým a dôležitým krokom správne určiť výšku základu dane pre DPH. Následne sa základ dane vynásobí príslušnou sadzbou DPH (10 % alebo 20 %) a daň sa zaokrúhli na dve desatinné miesta matematicky.
Definícia a určenie základu dane pre DPH je upravené zákonom o DPH, pričom je potrebné rozlišovať tri základné situácie, a to:
Vypočítaná DPH sa môže ešte zmeniť, napríklad ak sa musí pôvodne fakturovaná suma opraviť (opraví sa aj základ dane).
Podávanie daňového priznania k DPH
Daňové priznanie k DPH sa podávalo do 25. dňa po skončení zdaňovacieho obdobia, ak zákon o DPH v konkrétnych prípadoch neustanovuje inú lehotu. Základnými zdaňovacími obdobiami sú kalendárny mesiac a kalendárny štvrťrok. Osobitným prípadom sú napríklad situácie, keď podnikateľ zabudne podať žiadosť o registráciu pre DPH alebo ju podá oneskorene. Pre tento prípad je ustanovená 60 dňová lehota.
Chyby v podaných daňových priznaniach k DPH sa opravujú podaním opravného daňového priznania k DPH (ak lehota na podanie ešte neuplynula) alebo podaním dodatočného daňového priznania (ak lehota na podanie už uplynula).
Platitelia DPH sú povinní daňové priznanie (riadne, opravné a dodatočné) podávať výlučné elektronicky.
Prostredníctvom daňového priznania k DPH sa fakticky priznáva DPH, ktorú musí podnikateľ odviesť daňovému úradu (daň na výstupe) a žiada sa vrátenie DPH, ktorú štátu zaplatil pri nákupe tovaru alebo služby (daň na vstupe). Rozdiel je daňová povinnosť alebo nadmerný odpočet.
DPH zaplatenú v inom členskom štáte EÚ je taktiež možné žiadať späť. Žiadateľ musí spĺňať podmienky podľa zákona o DPH a musí podať žiadosť v ustanovenej lehote.
Podávanie kontrolného výkazu DPH
Za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie k DPH sa musí podať aj kontrolný výkaz, okrem presne definovaných prípadov (napr. podáva sa “nulové“ daňové priznanie). Kontrolný výkaz má lehotu na podanie rovnakú ako daňové priznanie, ale nemusia sa podávať naraz.
Kontrolný výkaz sa podáva výlučne elektronicky.
Ďalšie dôležité povinnosti v súvislosti s DPH
Okrem vyššie uvedených povinnosti vzniká v súvislosti s DPH aj rad ďalších. Patria k nim aj povinnosť podať súhrnný výkaz a osobitné daňové priznanie k DPH pri uplatnení schémy MOSS (mini one stop shop).
Súhrnný výkaz podáva platiteľ DPH a zdaniteľná osoba registrovaná pre DPH podľa § 7 alebo § 7a zákona o dani z pridanej hodnoty (tzv. neplnohodnotné registrácie pre DPH). Podáva ho v prípade, ak uskutoční v kalendárnom mesiaci alebo kalendárnom štvrťroku vybrané typy transakcií (napr. dodanie tovaru oslobodeného od DPH zo SR do iného členského štátu EÚ osobe s IČ DPH). Lehota na podanie súhrnného výkazu DPH je 25 dní po skončení príslušného obdobia (mesiaca alebo štvrťroka).
Osobitné priznanie k DPH súvisí s uplatnení, zjednodušenia podľa schémy MOSS. Takéto daňové priznania sa podáva v prípade, ak zdaniteľná osoba (t. j. aj podnikateľ neregistrovaný pre DPH sa musí z tohto titulu registrovať) dodá elektronickú službu konečnému spotrebiteľovi do iného členského štátu EÚ.
Avšak aj toto zjednodušenie nie je vo všetkých prípadoch úplným zjednodušením a podnikateľ sa nevyhne problémom. Osobitnosťou je napríklad lehota podania tohto osobitného daňového priznania k DPH, ktoré sa podáva do 20. dňa po skončení kalendárneho štvrťroka. Lehota uplynie aj vtedy, ak tento deň pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja. Aj platbu DPH je potrebné uskutočniť s predstihom, nakoľko za deň platby sa považuje deň, keď bola platba pripísaná účet správcu dane (nie deň odpísania z účtu).
Daň z motorových vozidiel
Koho sa daň z motorových vozidiel týka
Daň z motorových vozidiel sa týka podnikateľov (napr. spoločnosti s ručením obmedzením, živnostníkov), ktorí v súvislosti s vykonávaním podnikateľskej činnosti používali motorové vozidlo, resp. prípojné vozidlo (napr. osobný automobil, nákladný automobil, vozík, náves, motocykel, štvorkolka). Platí to aj pre podnikateľov, ktorí používali na pracovné cesty súkromné vozidlo.
Avšak, nie každé vozidlo používané na podnikanie podlieha zdaneniu daňou z motorových vozidiel. Zdaneniu podlieha len to vozidlo, ktoré je v zmysle zákona o dani z motorových vozidiel predmetom dane a nie je od dane oslobodené.
Ktoré vozidlo podlieha dani z motorových vozidiel
Dani z motorových vozidiel podlieha vozidlo (napr. automobil), ktoré sa používa na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť a je evidencie v Slovenskej republike. Zákon o dani z motorvých vozidiel určuje prípady, kedy je vozidlo od dane oslobodené. Ide o vozidlo:
Daň z motorových vozidiel sa nikdy neplatí sa vozidlo, ktoré je používané na skúšobné jazdy (ak má pridelené zvláštneho evidenčné číslo) a za vozidlo určené na vykonávanie špeciálnych činností (ak nie je určené na prepravu a v dokladoch je označené ako špieciálne vozidlo).
Sadzby dane z motorových vozidiel a výška dane
Výška dane z motorových vozidiel od dvoch kľúčových veličín – sadzby dane a dĺžky obdobia, kedy sa vozidlo používalo na podnikanie (aktuálne od mesiaca vzniku daňovej povinnosti alebo od začiatku zdaňovacieho obdobia až do zániku daňovej povinnosti alebo do konca zdaňovacieho obdobia). Ročné sadzby dane z motorových vozidiel sú určené jednotne pre celé Slovensko. V prípade novšieho vozidla sa ročná sadzba dane znižuje o 15 % 20 % alebo 25 %. Naopak, ak ide o staršie vozidlo, sadzba sa zvýši o 10 % alebo o 20 %. Platí pravidlo, že čím je vozidlo staršie, tým má vyššiu ročnú sadzba dane.
Sadzba upravenú na základe veku vozidla je možné ešte znížiť na polovicu, napríklad ak ide o hybridné vozidlo, vozidlo na pohon na skvapalnený zemný plyn či vozidlo používané v kombinovanej doprave.
Daňové priznanie k dani z motorových vozidiel
Daňové priznanie k dani z motorových vozidiel sa podáva vždy po skončení zdaňovacieho obdobia. Vo väčšine prípadov je zdaňovacím obdobímkalendárny rok a daňové priznanie sa podáva do konca januára nasledujúceho roka. Živnostník si podáva daňové priznanie sám. Za spoločnosť s ručením obmedzeným podáva daňové priznanie zväčšia konateľ. Spracovaním s podaním daňového priznania možno poveriť aj daňového poradcu.
Zákon o dani z motorových vozidiel osobitne upravuje podávanie daňového priznania aj v prípade menej obvyklých situácií. Sú nimi zlúčenie, splynutie či rozdelenie spoločnosti, likvidácia, konkurz, skončenie podnikania či smrť daňovníka.
Platenie dane z motorových vozidiel
Daň z motorových vozidiel je potrebné zaplatiť v lehote na podanie daňového poznania. Platí sa daňovému úradu , ktorý je miestne príslušný daňovníkovi. Napríklad pre spoločnosť s ručením obmedzeným je miestne príslušný daňový úrad podľa jej sídla.
Aj v prípade dane z motorových vozidiel môže vzniknúť povinnosť platiť preddavky (štvrťročne alebo mesačne).
Sankcie (pokuty) a daň z motorových vozidiel
V súvislosti s daňou z motorových vozidiel hrozia najmä tieto sankcie:
Daň z nehnuteľností
Daň z nehnuteľnosti je jednou z miestnych daní, ktorá sa člení na tri samostatné dane:
Daň z nehnuteľnosti vyrubuje príslušná obec (mesto), na ktorej území sa nehnuteľnosť nachádza. Ak napríklad firma so sídlom v Bratislave kúpila nehnuteľnosť v Trenčíne, podáva daňové priznanie mestu Trenčín.
Koho sa daň nehnuteľnosti týka
Daň z nehnuteľnosti sa týka všetkých vlastníkov, správcov, nájomcov alebo užívateľov nehnuteľnosti, ktorá je predmetom dane. Nezáleží na tom či je daňovník fyzická osoba – podnikateľ, právnická osoba alebo občan.
Daňový povinnosť vzniká 1- Januára nasledujúceho roku po roku, kedy sa daňovník stal vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom dane. Pre daňovníka to znamená, že v nasledujúcom roku musí podať daňové priznanie, resp. čiastkové daňové priznanie k nehnuteľnosti do 31. januára. V daňovom priznaní alebo čiastkovom daňovom priznaní daňovník uvedie svoje identifikačné údaje a špecifikujú novo-nadobudnutej nehnuteľnosti. Daň však vypočíta správca dane (obec, mesto) a pošle daňovníkovi rozhodnutie, v ktorom uvedie výšku dane, ktorú má zaplatiť do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Termín zasielania rozhodnutí o výške dane z nehnuteľnosti závisí od konkrétneho mesta alebo obce, niektoré sa ponáhľajú, iné si dávajú načas a stáva sa, že rozhodnutia zasielajú až v máji.
Ak nenastala žiadna zmena, tak v ďalších rokoch už daňovník nepodáva daňové priznanie. Obec, resp. mesto vyrubí v ďalších rokoch daň na základe posledného podaného daňového priznania.
Čiastkové daňové priznanie podá daňovník napríklad vtedy, ak mu zanikne vlastníctvo, správa, nájom alebo užívanie nehnuteľnosti, ktorá je podmetom dane.
Sadzby dane z nehnuteľností
Sadzby dane z nehnuteľností sa určujú pre každý typ dane z nehnuteľností samostatne. Iné sú sadzby dane z pozemkov, iné zo stavieb a iné z dane z bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.
Výšku sadzieb dane z nehnuteľnosti určuje daná obec, resp. mesto vo svojom všeobecne záväznom nariadení. Jednotlivé výšky sadzieb dane z nehnuteľnosti by mala mať každá obec alebo mesto uverejnené. Väčšinou sa sadzby dane z nehnuteľností dajú nájsť na webových stránkach jednotlivých obcí (miest).
Sankcie za porušenie povinností súvisiacich s daňou z nehnuteľností
Výška sankcií za uvedenie nižšie dane z nehnuteľností v daňovom priznaní (čiastkovom daňovom priznaní) sa líši od toho, či na chybu prišiel správca dane alebo daňovník sám.
Správca dane uloží pokutu vo výške 5 % z rozdielu medzi daňou vyrubenou na základe dodatočného daňového priznanie a daňou vyrubenou na základe daňového priznania alebo čiastkového daňového priznania k dani z nehnuteľnosti, ak daňovník zistil, že zle uviedol údaje na výpočet dane z nehnuteľnosti a sám podal dodatočne daňové priznanie.
Správca dane uloží pokutu vo výške 10 % z rozdielu medzi daňou, ktorú mal daňovník zaplatiť a daňou vyrubenou na základe daňového priznania (čiastkového daňového priznania) alebo dodatočného daňového priznania, ak správca dane kontrolou zistil, že daňovník mal zaplatiť vyššiu daň.
Správa daní
Čo je správa daní
V roku 2016 máme na Slovensku 15 dní, ktoré sú upravené v jednotlivých daňových zákonoch. Tieto zákony upravujú práva a povinnosti v súvislosti s konkrétnou daňou (napr. čo je predmetom dane – príjem, majetok, dodanie tovaru a pod., do kedy sa podáva daňové priznanie, kto podáva daňové priznanie, aká je lehota splatnosti dane).
Procesné hľadisko (napr. opis činností daňových subjektov, správcu dane) upravuje zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňoví poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len “daňový poriadok“). Niektoré činnosti súvisiace so správou daní sú upravené v konkrétnych daňových zákonoch.
Čo zahŕňa správa daní
Správa daní zahŕňa množstvo činností a procesov ich vykonania, tak na strane daňového subjektu, správcu dane alebo tretej osoby. Môžeme uviesť napríklad tieto oblasti:
1. Priebeh registrácie pre vybrané dane,
2. Začatie, priebeh a skončenie daňovej kontroly,
3. Miestne zisťovanie,
4. Spôsob podávania daňových priznaní,
5. Spôsob komunikácie so správcom dane,
6. Spôsob platenia dane,
7. Pravidlá podávania dodatočných daňových priznaní,
8. Pravidlá určovania miestnej príslušnosti správcu dane,
9. Pravidlá doručovania písomností,
10. Pravidlá plynutia lehôt,
11. Pravidlá odvolania,
12. Pravidlá odloženia platenia dane alebo platenia dane v splátkach,
13. Pravidlá vrátania daňového preplatku,
14. Pravidlá vymáhanie daňového nedoplatku,
15. Určenie výšky alebo spôsobu výpočtu pokút a úrokov z omeškania.
K správe daní patrí aj určenie miestnej príslušnosti správcu dane (napr. daňového úradu, ktorému sa podáva daňové priznanie).
Kto vykonáva správu jednotlivých daní
Správu dane z príjmov, dane z pridanej hodnoty (okrem dovozu tovaru) a dane z motorových vozidiel vykonávajú daňové úrady. Správu spotrebných dani a DPH pri dovoze tovaru vykonávajú colné úrady. Miestne dane spravujú mestá a obce. Na správe daní sa zúčastňuje aj samotný daňový subjekt (napr. podnikateľ) a ďalšie osoby vymedzené daňovým poriadok.
Zoznam a delenie daní v SR
Daň z príjmov
Daň z motorových vozidiel (v minulosti cestná daň)
Daň z pridanej hodnoty
Spotrebné dane
Miestne dane