Zentury je účtovno-ekonomická spoločnosť poskytujúca kvalitné služby pre firmy všetkých veľkostí.
- Nájdete nás:Piaristická 1, Nitra
- Telefón:+421 37/381 12 73
- Email:info@zentury.sk
Zákon o správe daní – daňový poriadok
Financie a hospodárstvo
Zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „Daňový poriadok“) upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vznikajú v súvislosti so správou daní.
Základné pojmy
• správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa daňového poriadku alebo osobitných predpisov,
• daňou daň podľa osobitných predpisov vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa daňového poriadku alebo osobitných predpisov a miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu a miestny poplatok za rozvoj podľa osobitného predpisu
• daňovým konaním konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov,
• daňovým preplatkom suma platby, ktorá prevyšuje splatnú daň,
• daňovou pohľadávkou pohľadávka správcu dane na dani do lehoty splatnosti dane, ak daňový poriadok neustanovuje inak,
• daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane,
• oznamovacou povinnosťou povinnosť daňového subjektu oznamovať skutočnosti alebo ich zmeny podľa daňového poriadku alebo osobitných predpisov,
• indexom daňovej spoľahlivosti hodnotenie daňového subjektu na základe plnenia jeho povinností voči finančnej správe podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.
Miestna príslušnosť
Miestna príslušnosť správcu dane sa riadi, ak daňový poriadok alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, u fyzickej osoby miestom jej trvalého pobytu a u právnickej osoby jej sídlom. Ak nemožno určiť miestnu príslušnosť podľa miesta trvalého pobytu fyzickej osoby alebo sídla právnickej osoby, riadi sa miestom umiestnenia organizačnej zložky daňového subjektu podľa Obchodného zákonníka, inak miestom, v ktorom daňový subjekt vykonáva prevažnú časť svojej činnosti. Ak nemožno určiť miestnu príslušnosť ani jedným z vyššie uvedených spôsobov, je príslušný Daňový úrad Bratislava, ak ide o daň, na ktorej správu sú príslušné daňové úrady alebo Colný úrad Bratislava, ak ide o daň, na ktorej správu sú príslušné colné úrady. Ak vzniknú pochybnosti o určení miestnej príslušnosti medzi daňovými úradmi alebo ak vzniknú pochybnosti o určení miestnej príslušnosti medzi colnými úradmi, rozhoduje o miestnej príslušnosti finančné riaditeľstvo.
Zastupovanie
Daňový poriadok upravuje zastúpenie daňového subjektu zákonným zástupcom, opatrovníkom určeným súdom alebo zástupcom na základe plnomocenstva. Zákonný zástupca a opatrovník určený súdom je oprávnený dať sa zastúpiť na účely správy daní zástupcom na základe plnomocenstva. Rozsah zastúpenia sa určí v plnomocenstve. Ak nie je rozsah plnomocenstva presne vymedzený, považuje sa plnomocenstvo na zastupovanie za všeobecné, t. j. zástupca môže daňový subjekt zastupovať vo všetkých veciach týkajúcich sa daňového subjektu v súvislosti s jeho daňovými povinnosťami. Daňový poriadok umožňuje daňovému subjektu mať v tej istej veci len jedného zástupcu. Inak môže mať daňový subjekt u jedného správcu dane aj viac zástupcov. Na plnomocenstve sa nevyžaduje úradne overený podpis. Zástupca môže súčasne zastupovať u jedného správcu dane aj viac daňových subjektov avšak v tej istej veci môže byť len jeden zástupca. V prípade, ak má zástupca svoje sídlo alebo trvalý pobyt mimo územia členských štátov Európskej únie a štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, musí si zvoliť zástupcu na doručovanie s trvalým pobytom alebo sídlom na území Slovenskej republiky. Táto povinnosť rovnako platí pre daňový subjekt, ktorý má registračnú povinnosť, a zároveň trvalý pobyt alebo sídlo mimo územia členského štátu Európskej únie. V opačnom prípade sa budú písomnosti ukladať u správcu dane s účinkami doručenia v deň ich vydania.
Daňové priznanie
Daňové priznanie je povinný podať každý, komu táto povinnosť vyplýva z osobitných predpisov, alebo ten, koho na to správca dane vyzve. Ak nebolo podané daňové priznanie v lehote podľa osobitných predpisov, správca dane vyzve daňový subjekt na jeho podanie. Ak daňový subjekt nepodal daňové priznanie, a to ani na výzvu správcu dane, správca dane určí daň podľa pomôcok. Ak daňový subjekt po doručení oznámenia o začatí určovania dane podľa pomôcok podá daňové priznanie, správca dane ho môže použiť ako pomôcku.
Daňové priznanie sa podáva na tlačive platnom pre príslušné zdaňovacie obdobie; ak sa daňové priznanie podáva elektronickými prostriedkami podáva sa v predpísanej forme. Prílohou daňového priznania, ak tak ustanovuje osobitný predpis, sú doklady preukazujúce tvrdenia uvedené v daňovom priznaní. Vzory tlačív daňových priznaní ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
Opravné daňové priznanie a dodatočne daňové priznanie
Ak osobitný predpis neustanovuje inak, pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania môže daňový subjekt podať opravné daňové priznanie. Na vyrubenie dane je rozhodujúce posledné podané opravné daňové priznanie, pričom na podané daňové priznanie a na predchádzajúce opravné daňové priznanie sa neprihliada.
• Ak daňový subjekt zistí, že daň má byť vyššia alebo nadmerný odpočet nižší, alebo nárok na vrátenie dane nižší, ako je uvedené v podanom daňovom priznaní, je povinný podať správcovi dane dodatočné daňové priznanie do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení s uvedením obdobia, ktorého sa dodatočné daňové priznanie týka. V rovnakej lehote je dodatočne priznaná daň splatná, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
• Daňový subjekt je oprávnený podať dodatočné daňové priznanie, ak zistí, že daň uvedená v podanom daňovom priznaní má byť nižšia alebo nadmerný odpočet vyšší, alebo nárok na vrátenie dane vyšší, daň má byť nižšia, ako bola správcom dane vyrubená, daňové priznanie neobsahuje správne údaje alebo daňová strata je vyššia, ako bola uvedená v daňovom priznaní.
Opravné daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie sa podáva na tlačive v predpísanej forme (§ 15 ods. 4) a musí byť označené ako opravné alebo dodatočné.
Dodatočné daňové priznanie nemožno podať za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa určuje daň podľa pomôcok po doručení oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok, alebo za ktoré bola daňovému subjektu určená daň podľa pomôcok alebo po dni vydania vyrubovacieho rozkazu podľa § 68a.
Dodatočné daňové priznanie nemožno podať za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa vykonáva daňová kontrola po uplynutí 15 dní odo dňa spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručenia oznámenia o daňovej kontrole, doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie, ktorého by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, a po uplynutí 15 dní odo dňa doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, ktorej by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, až do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní; ak vyrubovacie konanie nezačne (§ 68 ods. 1), dodatočné daňové priznanie nemožno podať do dňa ukončenia daňovej kontroly.
Výzva na odstránenie nedostatkov daňového priznania
Ak má správca dane pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného daňového priznania alebo jeho príloh , vyzve daňový subjekt na ich odstránenie.
- Ak daňový subjekt neodstráni v lehote nedostatky daňového priznania, ktoré majú vplyv na výšku dane alebo sumy, ktorú mal podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok správca dane vykoná u daňového subjektu daňovú kontrolu alebo vyrubí daň alebo rozdiel dane alebo oprávnený nárok v skrátenom vyrubovacom konaní podľa § 68 a daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani, alebo určí sumu alebo rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt vykázať podľa osobitných predpisov1) alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.
- Ak daňový subjekt neodstráni v lehote nedostatky daňového priznania, ktoré nemajú vplyv na výšku dane alebo sumy, ktorú mal podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov správca dane odstráni nedostatky daňového priznania z úradnej moci, ak má potrebné údaje na ich odstránenie.
- Ak bola zaslaná výzva na odstránenie nedostatkov daňového priznania, lehota na vrátenie daňového preplatku neplynie odo dňa doručenia tejto výzvy až do dňa odstránenia nedostatkov daňového priznania alebo do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného podľa § 68a.
Skrátené vyrubovacie konanie
Správca dane vydá rozhodnutie v skrátenom vyrubovacom konaní (ďalej „vyrubovací rozkaz“), ktorým vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani alebo určí sumu alebo rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt vykázať podľa osobitných predpisov alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, ak daňový subjekt neodstránil v lehote podľa § 17 ods. 2 nedostatky, ktoré majú vplyv na výšku dane alebo uplatneného nároku a správca dane nezačal daňovú kontrolu.
Daňový subjekt je oprávnený podať proti vyrubovaciemu rozkazu odpor do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Podaný odpor musí byť vecne odôvodnený. Daňový subjekt je povinný predložiť správcovi dane súčasne s odporom listiny, na ktoré sa odvoláva, alebo označenie iných dôkazov vzťahujúcich sa na dôvody podaného odporu. Proti vyrubovaciemu rozkazu nemožno podať opravné prostriedky, okrem preskúmavania rozhodnutia súdom.
Doručením odporu, ktorý správca dane neodmietne, sa vyrubovací rozkaz zrušuje v plnom rozsahu a správca dane začne daňovú kontrolu.
Nazeranie do spisov
Daňový subjekt alebo jeho zástupca je oprávnený nazerať do spisu daňového subjektu týkajúceho sa jeho daňových povinností. Do písomností, na základe ktorých sa vykonáva dožiadanie podľa § 21 alebo podľa osobitného predpisu, je daňový subjekt alebo jeho zástupca oprávnený nazrieť najskôr po tom, ako sa získa výsledok takéhoto dožiadania, ktorý je použiteľný ako dôkaz pri správe daní; to neplatí, ak príslušný orgán členského štátu alebo príslušný orgán zmluvného štátu, ktorému bola poskytnutá informácia o daňovom subjekte podľa osobitného predpisu, uviedol, že nesúhlasí so sprístupnením takýchto písomností. Správca dane je povinný o každom takomto nazretí do spisu vyhotoviť úradný záznam. Daňový subjekt alebo jeho zástupca nie je oprávnený nazerať do písomností obsahujúcich utajované skutočnosti, do dokumentov, sprístupnením ktorých by boli dotknuté právom chránené záujmy iných osôb, do písomností, ktorých sprístupnením by mohlo dôjsť k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu správy daní alebo k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu objasnenia alebo vyšetrenia veci podľa osobitných predpisov, a do súhrnného protokolu podľa § 19a; to neplatí, ak sa použijú ako dôkaz pri správe daní. Na žiadosť daňového subjektu alebo jeho zástupcu správca dane zo spisového materiálu, do ktorého možno nazrieť, vydá rovnopis alebo vyhotoví fotokópie alebo listinnú podobu elektronického dokumentu a vydá ich daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi a na ich požiadanie osvedčí ich zhodu s originálom.
Daňová kontrola
Daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.
Ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, daňová kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole. Správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia, ak to ustanovuje osobitný predpis alebo ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní alebo ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. V týchto prípadoch v deň začatia daňovej kontroly zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o začatí daňovej kontroly.
Ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, daňová kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole. Správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia, ak to ustanovuje osobitný predpis alebo ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní alebo ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. V týchto prípadoch v deň začatia daňovej kontroly zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o začatí daňovej kontroly.
Daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.
Ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, daňová kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole. Správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia, ak to ustanovuje osobitný predpis alebo ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní alebo ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. V týchto prípadoch v deň začatia daňovej kontroly zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o začatí daňovej kontroly.
Daňová kontrola je ukončená dňom
• doručenia protokolu,
• doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok, alebo
• zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Daňová kontrola sa vykonáva u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňovú kontrolu správca dane môže vykonať aj u daňového subjektu, ktorí patrí do miestnej príslušnosti iného správcu dane, to neplatí ak je správcom dane obec.
Daňovú kontrolu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná, je možné vykonať u toho istého daňového subjektu aj opätovne,
• ak daňový subjekt žiada o vrátenie dane dodatočným daňovým priznaním,
• ak daňový subjekt žiada o vrátenie sumy podľa osobitných predpisov,
• na podnet ministerstva alebo finančného riaditeľstva,
• na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní.
Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktorú určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 kalendárnych mesiacov.
Registrácia daňových subjektov
Daňový subjekt, ktorý sa registruje u správcu dane podľa osobitných predpisov, je povinný predložiť správcovi dane žiadosť o registráciu na tlačive Vzory tlačív, ktorého vzor určí ministerstvo; ak sa žiadosť o registráciu podáva elektronickými prostriedkami, podáva sa v predpísanej forme. K žiadosti o registráciu daňový subjekt priloží prílohy podľa osobitných predpisov.
V žiadosti o registráciu je daňový subjekt, povinný uviesť:
Fyzická osoba:
• meno a priezvisko, adresu trvalého pobytu, rodné číslo, identifikačné číslo organizácie, ak mu bolo pridelené, miesto podnikania, ak sa líši od miesta trvalého pobytu, svoje organizačné zložky na území Slovenskej republiky, dane, ku ktorým žiada registráciu, čísla účtov vedených u poskytovateľov platobných služieb, na ktorých budú sústredené peňažné prostriedky z jeho podnikateľskej činnosti, splnomocnenca na doručovanie, ak ide o fyzickú osobu podľa § 9 ods. 11, ďalšie údaje, ktorých uvedenie vyplýva z osobitných predpisov.
Právnická osoba:
• obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo organizácie, svoje organizačné zložky na území Slovenskej republiky, dane, ku ktorým žiada registráciu, čísla účtov vedených u poskytovateľov platobných služieb, na ktorých budú sústredené peňažné prostriedky z jeho podnikateľskej činnosti, štatutárny orgán alebo osoby, ktoré sú okrem štatutárneho orgánu oprávnené za ňu konať, ak také údaje nie sú uvedené v obchodnom registri, splnomocnenca na doručovanie, ak ide o právnickú osobu podľa § 9 ods. 11, ďalšie údaje, ktorých uvedenie vyplýva z osobitných predpisov.
Správca dane preverí údaje uvedené v žiadosti o registráciu a v prílohách, a ak má pochybnosti o ich správnosti alebo úplnosti, vyzve daňový subjekt, aby údaje bližšie vysvetlil, zmenil alebo doplnil, a zároveň určí lehotu, v ktorej je daňový subjekt povinný výzve vyhovieť.
Ak daňový subjekt vyhovie výzve správcu dane v určenej lehote a v požadovanom rozsahu, považuje sa žiadosť o registráciu za podanú v deň pôvodného podania. Ak daňový subjekt výzve správcu dane nevyhovie, vydá správca dane rozhodnutie, v ktorom žiadosť o registráciu zamietne, ak daňový poriadok neustanovuje inak. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.
Správca dane zaregistruje daňový subjekt v lehote do 30 dní od podania žiadosti o registráciu alebo odo dňa odstránenia nedostatkov podania, ak spĺňa podmienky na registráciu podľa daňového poriadku a osobitných predpisov. Správca dane pri registrácii pridelí daňovému subjektu daňové identifikačné číslo a aj identifikačné číslo, ak sa registruje na daň podľa osobitného predpisu; tieto čísla je daňový subjekt povinný uvádzať pri styku so správcom dane. Namiesto písomného vyhotovenia rozhodnutia správca dane vydá daňovému subjektu osvedčenie o registrácii a ak registráciu vykonáva správca dane, ktorým je daňový úrad, vyhotoví o tom úradný záznam. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.
Ak správca dane zistí, že daňový subjekt nesplnil registračnú povinnosť podľa osobitných predpisov, vyzve ho na splnenie tejto povinnosti. Ak daňový subjekt výzve nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, správca dane zaregistruje daňový subjekt z úradnej moci. Správca dane môže rozhodnúť o registrácii z úradnej moci aj vtedy, ak daňový subjekt nevyhovel výzve a sú opodstatnené dôvody na registráciu. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia správca dane doručí daňovému subjektu osvedčenie o registrácii.
Ak nastanú zmeny skutočností uvedených pri registrácii podľa odseku 2 vrátane zmien, ktoré majú za následok zrušenie registrácie k niektorej dani, oznámi to daňový subjekt správcovi dane v lehote do 30 dní odo dňa, keď nastali, alebo požiada o zrušenie registrácie. V tejto lehote predloží daňový subjekt správcovi dane aj osvedčenie o registrácii, ak je potrebné nahlásené zmeny zapísať do osvedčenia o registrácii. Ak daňový subjekt nesplní oznamovaciu povinnosť riadne a včas, príslušné zmeny v registri vykoná správca dane z úradnej moci, hneď ako zistí rozhodujúce skutočnosti.
Daňový subjekt je povinný vrátiť správcovi dane osvedčenie o registrácii do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zrušení registrácie.
Spôsob podania a doručovania
Podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice. Písomné podanie musí byť podpísané osobou, ktorá ho podáva. Podanie sa podáva vecne príslušnému orgánu. Daňový subjekt doručuje správcovi dane písomnosti poštou alebo elektronickými prostriedkami elektronické podanie musí byť podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom (KEP) alebo pomocou eID karty (občiansky preukaz s čipom) alebo bude podanie doručené na základe uzatvorenej dohody o elektronickom doručovaní uzatvorenej so správcom dane.
Podanie urobené elektronickými prostriedkami sa podáva prostredníctvom elektronickej podateľne podľa § 33 ods. 2 a musí byť podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom osoby, ktorá ho podáva, alebo prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy spôsobom podľa osobitného predpisu. Podanie, ktoré má predpísanú štruktúrovanú formu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, možno podať len prostredníctvom elektronickej podateľne podľa § 33 ods. 2 cez určené dátové rozhranie a v súlade s podmienkami a podrobnosťami o elektronickej komunikácii zverejnenými na webovom sídle finančného riaditeľstva podľa § 33 ods. 4. Ak daňový subjekt, ktorý je fyzickou osobou, chce doručovať finančnej správe písomnosti elektronickými prostriedkami, ktoré nebudú podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom, oznámi správcovi dane údaje potrebné na doručovanie na tlačive podľa vzoru uverejneného na webovom sídle finančného riaditeľstva a uzavrie so správcom dane písomnú dohodu o elektronickom doručovaní. Táto dohoda obsahuje najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania elektronického podania a spôsob preukazovania doručenia.
Podanie urobené elektronickými prostriedkami, ak nebolo podané spôsobom podľa odseku 5, alebo podanie urobené telefaxom je potrebné doručiť aj v listinnej forme, a to do piatich pracovných dní od odoslania podania urobeného elektronickými prostriedkami alebo telefaxom, inak sa považuje za nedoručené. Na podanie urobené elektronickými prostriedkami sa primerane vzťahuje § 33. Takéto podanie sa považuje za doručené dňom jeho prijatia do elektronickej podateľne, o čom sa zašle potvrdenie do elektronickej osobnej schránky daňového subjektu.
Povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami má:
a) daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri, alebo fyzickou osobou - podnikateľom registrovanou pre daň z príjmov,
b) daňový poradca za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní,
c) advokát za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní,
d) zástupca neuvedený v písmenách b) a c) za daňový subjekt podľa písmena a), ktorého zastupuje pri správe daní.
Prílohy k tomuto podaniu je však možné posielať aj v listinnej podobe.
Na podanie, ktoré má predpísanú štruktúrovanú formu a ktoré osoba podľa odseku 1 doručila inak ako elektronickými prostriedkami spôsobom podľa § 13 ods. 5, sa neprihliada.
Elektronické doručovanie sa považuje za doručenie do vlastných rúk, pričom elektronický dokument zaslaný do elektronickej osobnej schránky je doručený okamihom, keď daňový subjekt s prístupom do elektronickej osobnej schránky prijme uvedený dokument. Správca dane doručuje podania daňovým subjektom elektronickými prostriedkami od 1. januára 2016 a to postupne vo vzťahu k jednotlivým druhom daní podľa oznámenia finančného riaditeľstva uverejneného na jeho webovom sídle.
Správca dane doručuje osobám, ktoré majú známe bydlisko alebo sídlo na území členského štátu Európskej únie mimo územia Slovenskej republiky písomnosti priamo. Správca dane môže písomnosť doručiť aj verejnou vyhláškou v prípade, ak mu nie je známy pobyt alebo sídlo adresáta. Takéto doručenia sa považujú za doručenia do vlastných rúk.
Poznámka:
1. Rozšírenie elektronickej komunikácie:
od 1.1.2018 je povinná elektronická komunikácia rozšírená na všetky právnické osoby zapísané v obchodnom registri a aj ich zástupcov, a od 1.7.2018 je povinná elektronická komunikácia aj na všetky fyzické osoby - podnikateľov a aj ich zástupcov. Pre daňovníkov nezaložených alebo nezriadených na podnikanie podľa §12 ods. 3 zákona o dani z príjmov (napr. občianske združenia, štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, obce, vyššie územné celky, príspevkové a rozpočtové organizácie, nadácie a i.) je aj po termíne 1.1.2018 elektronická komunikácia dobrovoľná, nakoľko nie sú zapísané v Obchodnom registri
2. Formy elektronickej komunikácie:
Fyzická alebo právnická osoba môže elektronicky odosielať dokumenty finančnej správe najmä:
• aktivovaného kvalifikovaného elektronického podpisu (KEP),
• aktivovanej eID karty (občianskeho preukazu s čipom),
• prostredníctvom dohody o elektronickom doručovaní podaní (ďalej „dohoda“ sa uzatvára s daňovým úradom podľa 13 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.). Po 1.1.2018 právnické osoby už nemajú možnosť s daňovým úradom uzatvoriť dohodu. Túto možnosť po 1.1.2018 majú len fyzické osoby – podnikatelia. Dohody uzatvorené do 31.12.2017 sú platné aj po 1.1.2018 a je možné pomocou takejto dohody podpisovať a odosielať podania.
Pre elektronické odosielanie dokumentov je potrebné, aby daňový subjekt uzatvoril dohodu s daňovým úradom podľa § 13 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) alebo si aktivoval kvalifikovaný elektronický podpis (KEP) alebo eID kartu (občiansky preukaz s čipom). K prihláseniu potrebujete ID (užívateľské meno, ktoré ste získali pri registrácii) a heslo alebo kvalifikovaný elektronický podpis (KEP) alebo prihlásenie je možné aj pomocou eID (občiansky preukaz s čipom). Postup pri registrácii a následnej autorizácii sa nachádza na titulnej stránke finančnej správy v časti Rýchle odkazy - Príručky a návody, kde pod názvom Portál finančnej správy (PFS) sa nachádza PDF formulár „Registrácia používateľa Portálu finančnej správy“ a „Používateľská príručka Osobná internetová zóna“ .
Platenie dane
Daň sa platí v eurách príslušnému správcovi dane, pričom platbu dane možno vykonať
a) bezhotovostným prevodom z účtu
1. vedeného v banke na príslušný účet správcu dane,
2. určeného na zloženie zábezpeky na daň, ak to ustanovuje osobitný predpis na príslušný účet vedený v Štátnej pokladnici,
b) v hotovosti
1. poštovým poukazom na príslušný účet správcu dane,
2. zamestnancovi správcu dane pri výkone exekúcie podľa tohto zákona, ak ide o platby, ktoré majú byť daňovou exekúciou vymožené, alebo ak ide o sankcie vyberané podľa osobitných predpisov,
3. pri platbách do 300 eur správcovi dane, ktorým je obec,
c) vykonaním kompenzácie.
Daňový subjekt je povinný označiť platbu dane spôsobom podľa vyhlášky č. 378/2011 Z. z. o spôsobe označovania platby dane ; to neplatí, ak je správcom dane obec. Ak platbu týmto spôsobom neoznačí, správca dane použije jeho platbu v tomto poradí:
• na úhradu daňovej pohľadávky na dani, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby,
• na úhradu daňového nedoplatku na dani, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby,
• na úhradu splatného preddavku na daň, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby,
Ak v čase prijatia platby dane existuje viacero daňových pohľadávok, daňových nedoplatkov, splatných preddavkov na daň, exekučných nákladov, hotových výdavkov a nedoplatkov na iných platbách s rovnakým dátumom splatnosti, prijatá platba sa použije na ich úhradu podľa odseku 6 v poradí podľa ich výšky vzostupne. Ak nemožno použiť platbu podľa odseku 6, možno túto platbu použiť na kompenzáciu daňového nedoplatku, splatného preddavku na daň, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách u iného správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad. Ak túto platbu nemožno uvedenými spôsobmi použiť, správca dane ju vráti ako daňový preplatok na žiadosť daňového subjektu.
Odklad platenie dane a povolenie splátok
Na žiadosť daňového subjektu môže správca dane povoliť odklad platenia dane, ktorej správu vykonáva, alebo povoliť platenie tejto dane v splátkach, ak dlžná suma bude zabezpečená záložným právom podľa daňového poriadku alebo niektorým zo spôsobov zabezpečenia záväzkov podľa Občianskeho zákonníka; to neplatí, ak výška dane alebo nedoplatku na dani nepresiahne 3 000 eur. Daňový subjekt spolu so žiadosťou o povolenie odkladu platenia dane alebo platenia dane v splátkach predloží aj analýzu svojej finančnej a ekonomickej situácie, pričom povinnosť predložiť analýzu finančnej a ekonomickej situácie sa nevzťahuje na fyzickú osobu, ktorá nemá oprávnenie na podnikanie.
Odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach môže správca dane povoliť najviac na 24 mesiacov odo dňa splatnosti dane alebo rozdielu dane oproti vyrubenej dani.
Za dobu povoleného odkladu platenia dane alebo platenia dane v splátkach zaplatí daňový subjekt úrok zo sumy odkladu dane alebo zo sumy povolenej splátky. Pri výpočte úroku sa použije trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň, ktorý nasleduje po dni splatnosti dane, pričom ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10%, pri výpočte úroku sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 10%. Úrok sa vypočíta za každý deň povoleného odkladu platenia dane alebo povoleného platenia dane v splátkach.
Vydanie rozhodnutia o povolení odkladu platenia dane alebo platenia dane v splátkach na základe žiadosti daňového subjektu podlieha správnemu v zmysle zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
Poznámka:
Analýza finančnej a ekonomickej situácie:
Daňový poriadok v ustanovení § 57ods.2 nešpecifikuje formu, obsah, ani rozsah analýzy finančnej a ekonomickej situácie, ktorú má daňový subjekt predložiť. Výkladový slovník ekonomických pojmov definuje ekonomickú analýzu ako rozbor hospodárskej činnosti. Analýza finančnej a ekonomickej situácie na účely povolenia odkladu alebo splátok by mala obsahovať také údaje, z ktorých správca dane vie zistiť aktuálnu ekonomickú a finančnú situáciu daňového subjektu. Pri analýze finančnej a ekonomickej situácie je možné vychádzať najmä z údajov vykázaných v predloženej účtovnej závierke, ktoré predstavujú hlavný zdroj informácií. Na základe uvedených údajov správca dane môže vypočítať osvedčené a publikované ukazovatele finančnej analýzy podniku. Výpoveď o finančnej situácii daňového subjektu je možné získať napr. analýzou schopnosti daňového subjektu hradiť svoje záväzky, t. j. aj záväzok voči štátu, na ktorý žiada odklad. Pre tento účel je možné využiť napr. ukazovateľ pohotovej likvidity, ukazovateľ celkovej zadlženosti, analytický list. U daňovníkov, ktorí nevedú účtovníctvo, je možné pri analýze finančnej a ekonomickej situácie vychádzať napr. z evidencie vedenej podľa § 6 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Zánik práva vyrubiť daň
Daň ani rozdiel dane, ak daňový poriadok alebo osobitný zákon neustanovuje nemožno vyrubiť a nemožno uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. Ak ide o daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí siedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto daňová strata vykázaná.
Ak bol pred uplynutím lehoty pre zánik práva vyrubiť daň vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov, plynú lehoty znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov možno najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. Za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov sa považuje doručenie:
• protokolu z daňovej kontroly,
• protokolu o určení dane podľa pomôcok,
• spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo doručenie oznámenia o daňovej kontrole, ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní.
Pri uplatnení medzinárodných zmlúv v oblasti daní, ktorými je Slovenská republika viazaná, možno vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.
Úľava na dani alebo odpustenie daňového nedoplatku na dani
Pri uplatnení ustanovenia § 70 sa daňovým nedoplatkom rozumie daňový nedoplatok na dani okrem úroku z omeškania, úroku a pokuty.
Správca dane môže na žiadosť daňového dlžníka, ktorým je fyzická osoba, povoliť úľavu na dani alebo odpustiť daňový nedoplatok na dani okrem daňového nedoplatku na dani z pridanej hodnoty a spotrebných daniach, ak by jeho vymáhaním bola vážne ohrozená výživa daňového dlžníka alebo osôb odkázaných na jeho výživu. Splnenie tejto podmienky je daňový dlžník povinný preukázať.
Ak správca dane rozhodnutím daňovému dlžníkovi povolí úľavu na dani alebo odpustí daňový nedoplatok, nevyrubí mu do dňa doručenia tohto rozhodnutia úrok z omeškania alebo jeho pomernú časť, ktorá prislúcha k povolenej úľave na dani. Povolenie úľavy na dani alebo odpustenie daňového nedoplatku môže byť viazané na podmienky, najmä na povinnosť zaplatiť časť daňového nedoplatku v určenej lehote.
Vydanie rozhodnutia o povolení úľavy na dani alebo odpustení daňového nedoplatku podlieha správnemu poplatku v zmysle zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
Opravné prostriedky
námietky
Daňový subjekt môže uplatniť námietku, v prípadoch, v ktorých to ustanovuje daňový poriadok, napr.:
• námietku k nezrovnalostiam zisteným v elektronickom výpise osobného účtu daňového subjektu,
• námietku zaujatosti (§ 60 ods. 4) voči zamestnancovi príslušného orgánu,
• námietku proti výzve na zaplatenie daňového nedoplatku (§ 80 ods. 1),
• námietku premlčania (§ 85 ods. 3).
O námietke rozhoduje orgán, voči ktorému námietka smeruje, a podanie námietky nemá odkladný účinok. Proti rozhodnutiu o námietke nie sú prípustné opravné prostriedky.
Odvolanie
Proti rozhodnutiu možno podať odvolanie, ak daňový poriadok neustanovuje inak alebo ak sa účastník konania odvolania nevzdal písomne alebo ústne do zápisnice. Odvolanie sa podáva písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane alebo orgánu, ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté. Odvolanie možno podať do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, ak tento zákon neustanovuje inak; najneskôr do uplynutia tejto lehoty možno podané odvolanie zmeniť alebo doplniť. Včas podané odvolanie má odkladný účinok, ak daňový poriadok neustanovuje inak. Odvolanie je neprípustné, ak:
• je podané po určenej lehote,
• nie je podané oprávnenou osobou,
• smeruje len proti odôvodneniu rozhodnutia.
Prvostupňový orgán môže rozhodnúť o odvolaní sám (autoremedúra), ak mu v plnom rozsahu vyhovie. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.
Ak prvostupňový orgán o odvolaní nerozhodne, postúpi odvolanie do 30 dní odo dňa začatia odvolacieho konania na rozhodnutie odvolaciemu orgánu; a o takom postupe upovedomí daňový subjekt.
Odvolacím orgánom je druhostupňový orgán. Ak rozhodnutie vydalo ministerstvo, odvolacím orgánom je minister, ktorý rozhoduje na základe odporúčaní ním určenej osobitnej komisie. Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne. Odvolací orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho konania dokazovanie, ak to považuje za potrebné. Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu nemožno podať odvolanie; proti rozhodnutiu ministra nie sú prípustné opravné prostriedky.
Obnova konania
Daňové konanie ukončené právoplatným rozhodnutím, okrem rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie zmenilo alebo zrušilo mimo odvolacieho konania, sa obnoví na návrh účastníka konania alebo z úradnej moci, len ak:
• vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania,
• rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom,
• rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak.
Obnova daňového exekučného konania nie je prípustná.
Návrh na obnovu konania sa podáva u správcu dane, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.
Návrh na obnovu konania musí byť podaný do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa účastník konania preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy konania, najneskôr však do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorého sa obnova konania týka. Tieto lehoty nemožno predĺžiť ani odpustiť ich zmeškanie.
V návrhu na obnovu konania musí byť uvedený dôvod, dôkazy preukazujúce jeho odôvodnenosť a dodržanie lehôt na podanie žiadosti o obnovu konania.
Obnovu konania povoľuje alebo nariaďuje správca dane. Ak sa nepreukážu dôvody na obnovu konania, návrh na obnovu konania sa zamietne. Obnova konania sa môže povoliť alebo nariadiť, ak nezaniklo právo na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenia nároku na sumu podľa osobitných predpisov. Proti rozhodnutiu o povolení alebo nariadení obnovy konania nemožno podať odvolanie. Ak bol rozhodnutím zamietnutý návrh na obnovu konania, možno proti nemu podať odvolanie.
Nové konanie vo veci vykoná správca dane, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni. Novým rozhodnutím sa pôvodné rozhodnutie zrušuje; proti novému rozhodnutiu možno podať odvolanie.
Návrh na obnovu konania podlieha správnemu poplatku v zmysle zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania
Rozhodnutie, ktoré je právoplatné, okrem daňovej exekučnej výzvy a rozhodnutia o odvolaní proti daňovej exekučnej výzve, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať druhostupňový orgán. Podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa podáva orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal, a môže byť podaný najneskôr do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktoré sa navrhuje preskúmať.
Rozhodnutie vydané v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia zmení alebo zruší. Orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia zistí, že vydané rozhodnutie nie je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, zašle o tejto skutočnosti tomu, kto podal podnet na preskúmanie rozhodnutia, písomné oznámenie. V takom prípade sa rozhodnutie nevydáva.
Orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania môže mimo odvolacieho konania rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní zrušiť, zmeniť alebo zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie, ak nezaniklo právo na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenia nároku na sumu podľa osobitných predpisov. Proti rozhodnutiu, ktorým sa rozhodnutie mimo odvolacieho konania zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie, alebo proti rozhodnutiu, ktorým sa zrušuje alebo mení rozhodnutie mimo odvolacieho konania, nemožno podať odvolanie.
Proti rozhodnutiu, ktorým sa rozhodnutie mimo odvolacieho konania zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie, účastník konania nemôže podať podnet na jeho preskúmanie. Z preskúmavania súdmi sú vylúčené rozhodnutia o:
• odklade platenia dane alebo daňového nedoplatku,
• platení dane alebo daňového nedoplatku v splátkach,
• úľave na dani alebo odpustení daňového nedoplatku,
• úľave zo sankcie alebo odpustení sankcie.
Ďalej z preskúmania súdmi sú vylúčené aj rozhodnutia, ktorým došlo k uspokojeniu žalobcu podľa osobitného predpisu.
Návrh na preskúmanie rozhodnutia podlieha správnemu poplatku v zmysle zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
Daňové preplatky
Daňový preplatok daňového subjektu správca dane použije na úhradu daňovej pohľadávky na dani, na úhradu daňového nedoplatku na dani, na úhradu splatného preddavku na daň, na úhradu exekučných nákladov a hotových výdavkov, daňovej pohľadávky na inej dani, daňového nedoplatku na inej dani, splatného preddavku na daň na inej dani, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby (§ 55 ods.6).
Ak v čase prijatia platby dane existuje viacero daňových pohľadávok, daňových nedoplatkov, splatných preddavkov na daň, exekučných nákladov, hotových výdavkov a nedoplatkov na iných platbách s rovnakým dátumom splatnosti, prijatá platba sa použije na ich úhradu podľa odseku 6 v poradí podľa ich výšky vzostupne. Ak nemožno použiť platbu podľa odseku 6, možno túto platbu použiť na kompenzáciu daňového nedoplatku, splatného preddavku na daň, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách u iného správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad (§ 55 ods. 7).
Ak nemožno daňový preplatok použiť, správca dane na žiadosť daňového subjektu daňový preplatok preúčtuje na daňovú pohľadávku alebo nesplatný preddavok na daň alebo ho vráti v lehote do 30 dní od doručenia žiadosti o jeho vrátenie, ak je väčší ako 5 eur. Daňový preplatok na dani z príjmov a na dani z motorových vozidiel za príslušné zdaňovacie obdobie sa vráti najskôr po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania, najneskôr však do 40 dní odo dňa vzniku daňového preplatku. Ak správca dane žiadosti o vrátenie preplatku vyhovie v plnom rozsahu, správca dane rozhodnutie nevydáva.
Správca dane je povinný prijať každú platbu, aj keď nie je vykonaná daňovým subjektom, a zaobchádzať s ňou rovnakým spôsobom, ako by ju zaplatil daňový subjekt. Ten, kto platbu za daňový subjekt vykonal, môže požiadať o jej preúčtovanie. Správca dane preúčtuje túto platbu na účet, ktorý mu pridelil na platbu dane, do 30 dní od podania žiadosti vo výške, v akej ju eviduje ako daňový preplatok; o vybavení žiadosti správca dane informuje toho, kto žiadosť podal. Za deň platby sa v tomto prípade považuje deň, keď bola platba odpísaná z účtu toho, kto platbu vykonal.
Ak správca dane vráti daňový preplatok po lehote 30 dní, je povinný v lehote do 15 dní od vrátenia daňového preplatku rozhodnúť o priznaní úroku zo sumy daňového preplatku, ak jeho výška presiahne sumu 5 eur. Pri výpočte úroku sa použije trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v posledný deň lehoty, v ktorej mala byť suma daňového preplatku podľa tohto zákona vrátená; ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10%, pri výpočte úroku sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 10%. Úrok sa priznáva za každý deň omeškania. Správca dane tento úrok zaplatí do 15 dní od doručenia rozhodnutia o priznaní úroku. Ak správca dane eviduje voči daňovému subjektu daňový nedoplatok, použije tento úrok alebo jeho časť v lehote na jeho zaplatenie podľa § 55 ods. 6 a 7. Rovnako správca dane zaplatí daňovému subjektu úrok aj v prípadoch oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu a spotrebnej dane, na ktorú bolo uplatnené jej vrátenie, ak sa nadmerný odpočet a spotrebná daň nepoužijú podľa § 55 ods. 6 a 7.
Daňový preplatok nemožno vrátiť, ak žiadosť o jeho vrátenie bola doručená po zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane; to neplatí, ak daňový preplatok vznikol z dôvodu, že daň bola zaplatená na základe rozhodnutia správcu dane, ktoré bolo následne zmenené alebo zrušené z dôvodu jeho nezákonnosti a žiadosť o jeho vrátenie bola podaná do 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Daňový preplatok, ktorý nemožno vrátiť, je príjmom štátneho rozpočtu alebo rozpočtu obce.
Daňový nedoplatok
Ak daňový subjekt v lehote podľa daňového poriadku alebo osobitných predpisov alebo určenej v rozhodnutí správcu dane nezaplatil daň alebo neodviedol vybranú daň alebo zrazenú daň, správca dane ho môže vyzvať, aby daňový nedoplatok odviedol alebo zaplatil v ním určenej náhradnej lehote. Táto lehota nesmie byť kratšia ako 15 dní. Správca dane je povinný v tejto výzve upovedomiť daňového dlžníka o následkoch neodvedenia alebo nezaplatenia daňového nedoplatku. Proti výzve možno podať námietku do 15 dní od jej doručenia. Podanie námietky má odkladný účinok. Rozhodnutie o vyhovení námietke nemusí obsahovať odôvodnenie.
Rovnako sa výzva zašle na zaplatenie iných peňažných plnení, ktoré nie sú daňou a ktoré boli uložené rozhodnutím správcu dane podľa daňového poriadku vrátane exekučných nákladov a hotových výdavkov.
Zánik daňového nedoplatku
Daňový nedoplatok zanikne dňom
• nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu o tom, že dedičstvo pripadlo štátu, ak daňový dlžník zomrel,nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu, ak daňový dlžník zomrel a súd zastavil dedičské konanie po tom, čo majetok nepatrnej hodnoty zanechaný poručiteľom vydal tomu, kto sa postaral o pohreb alebo ak zastavil konanie z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok,
• právoplatnosti rozhodnutia, ktorým správca dane povolil úľavu alebo odpustil daňový nedoplatok alebo jeho časť podľa § 70 alebo § 157 alebo dňom určeným v súlade s podmienkami uvedenými v nariadení vlády vydanom podľa § 160 ods. 3,
• zániku daňového subjektu, ak daňový subjekt zanikne bez právneho nástupcu,
• nasledujúcim po dni zániku práva vymáhať daňový nedoplatok,
• zverejnenia uznesenia súdu v Obchodnom vestníku o oddlžení dlžníka, ktorým je fyzická osoba, a to v rozsahu neuspokojených prihlásených pohľadávok a neuspokojených pohľadávok proti podstate, ktoré zostali po zrušení konkurzu a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia,
• nasledujúcim po úplnom splnení pohľadávok správcu dane vyplývajúcich z potvrdeného reštrukturalizačného plánu, a to v rozsahu pohľadávok, ktoré daňový subjekt na základe schváleného reštrukturalizačného plánu nemusí plniť alebo ktoré nemožno v reštrukturalizácii uspokojiť; rovnako zanikajú aj pohľadávky, ktoré v reštrukturalizačnom konaní neboli riadne a včas prihlásené, tieto pohľadávky alebo ich časti po skončení reštrukturalizácie nemožno dodatočne vyrubiť.
Premlčanie a zánik práva vymáhať daňový nedoplatok
Právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Ak správca dane v lehote podľa prvej vety doručí daňovému subjektu výzvu na zaplatenie, začína plynúť nová premlčacia lehota po skončení kalendárneho roku, v ktorom bola výzva doručená. Počas daňového exekučného konania táto lehota neplynie.
Správca dane prihliadne na premlčanie, iba ak daňový dlžník vznesie námietku premlčania, a to len v rozsahu uplatnenej námietky. Podanie námietky má odkladný účinok. Proti rozhodnutiu o námietke daňový dlžník nemôže podať odvolanie.
Právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniká po 20 rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol.
Správne delikty
Daňový poriadok rozlišuje dva druhy sankcií, pokuty a úrok z omeškania (§ 154 až §156).
Pokuta
Správneho deliktu sa dopustí ten, kto:
a) nepodá daňové priznanie v
1. ustanovenej lehote,
2. lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 15 ods. 1 daňového poriadku,
3. lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 15 ods. 2 daňového poriadku,
b) nesplní registračnú povinnosť v ustanovenej lehote,
c) nesplní oznamovaciu povinnosť v ustanovenej lehote,
d) nesplní povinnosť uloženú rozhodnutím správcu dane,
e) uvedie v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal v daňovom priznaní uviesť,
f) zaplatí podľa osobitných predpisov bez podania daňového priznania daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal skutočne zaplatiť,
g) uplatní si nárok podľa osobitných predpisov vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa osobitných predpisov,
h) zapríčiní svojím konaním podľa § 48 ods. 1 určenie dane podľa pomôcok,
i) uvedie v dodatočnom daňovom priznaní sumu, ktorá v porovnaní so sumou uvedenou v daňovom priznaní predstavuje:
1. zvýšenie dane,
2. zníženie nadmerného odpočtu,
3. zníženie uplatneného vrátenia dane alebo
4. zníženie uplatneného nároku podľa osobitného predpisu,
j) nesplní niektorú z povinností nepeňažnej povahy podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, pričom nejde o správny delikt podľa písmen a) až i).
Správca dane uloží pokutu
a) od 30 eur do 16 000 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) prvého a druhého bodu; ak je správcom dane obec, uloží pokutu najviac do výšky vyrubenej dane, nie menej ako 5 eur, najviac však do 3 000 eur, (pokuta za nepodanie daňového priznania v lehote)
b) od 60 eur do 32 000 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) tretieho bodu; ak je správcom dane obec, uloží pokutu najviac do výšky vyrubenej dane, nie menej ako 10 eur, najviac však do 6 000 eur, (pokuta za nepodanie daňového priznania ani v lehote určenej správcom dane vo výzve)
c) od 60 eur do 20 000 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. b), (pokuta za nesplnenie registračnej povinnosti v stanovenej lehote)
d) od 30 eur do 3 000 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. c); ak je správcom dane obec, uloží pokutu najviac do výšky vyrubenej dane alebo poplatku, nie menej ako 5 eur, najviac však do 3 000 eur, (pokuta za nesplnenie oznamovacej povinnosti v lehote)
e) od 60 eur do 3 000 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. d) a j); ak je správcom dane obec, uloží pokutu najviac do výšky vyrubenej dane alebo poplatku, nie menej ako 5 eur, najviac však do 1 500 eur, (pokuta za neplnenie povinností uloženej rozhodnutím)
f) vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne zo sumy
1. o ktorú správca dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní alebo dodatočnomdaňovom priznaní alebo zaplatenú podľa osobitných predpisov bez podania daňového priznania, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) a f),
2. o ktorú správca dane znížil uplatnený nárok podľa osobitných predpisov, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g),
3. dane určenej správcom dane podľa pomôcok za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. h),
4. súčtu vlastnej daňovej povinnosti zistenej správcom dane a nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní,
g) vo výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. i),
h) vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ročne z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. i), ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie v lehote podľa § 16 ods. 9 po spísaní zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručení oznámenia o daňovej kontrole, doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie alebo po doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň.
- Pokuta podľa odseku 1 písm. f) až h) sa počíta za každý deň odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia lehoty na podanie daňového priznania alebo po dni splatnosti dane až do dňa podania dodatočného daňového priznania alebo do uplynutia lehoty uvedenej v § 16 ods. 9 na podanie dodatočného daňového priznania po spísaní zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručení oznámenia o daňovej kontrole, doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie alebo po doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, alebo do dňa doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok nie menej ako 1 % z vyrubenej sumy najviac však vo výške vyrubenej sumy.
- Ak správca dane uloží pokutu podľa odseku 1 písm. b), pokuta podľa odseku 1 písm. a) sa neuloží.
- Správca dane pri určovaní výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu.
- Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. f) nedosiahne 10 %, pokuta sa uloží vo výške 10 % ročne zo sumy podľa odseku 1 písm. f). Ak dvojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky v prípade podľa odseku 1 písm. h) nedosiahne 7 %, pokuta sa uloží vo výške 7 % ročne z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní podľa odseku 1 písm. h). Ak základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v prípade podľa odseku 1 písm. g) nedosiahne 3 %, pokuta sa uloží vo výške 3 % ročne z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v daňovom priznaní podľa odseku 1 písm. g).
- Ak daňový subjekt podá ďalšie dodatočné daňové priznania, pokuta sa vypočíta spôsobom podľa odseku 1 písm. g) alebo písm. h) z rozdielu medzi sumou uvedenou v poslednom dodatočnom daňovom priznaní a sumou uvedenou v predchádzajúcom dodatočnom daňovom priznaní.
- Pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. f) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní a pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. g) alebo písm. h) sa uplatňuje základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň podania dodatočného daňového priznania.
Správca dane pokutu podľa odseku 1 písm. g) alebo písm. h) neuloží, ak:
a) daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie, ktorým si zníži nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní pred vrátením nadmerného odpočtu alebo pred započítaním nadmerného odpočtu,
b) daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie, ktorým si zníži uplatnené vrátenie dane uvedené v daňovom priznaní pred jej vrátením podľa osobitného predpisu.
- Ak daňový subjekt opraví dodatočným daňovým priznaním nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní na vlastnú daňovú povinnosť po jeho vrátení alebo započítaní na daň, správca dane uloží pokutu podľa odseku 1 písm. g) alebo písm. h) zo súčtu dane uvedenej v dodatočnom daňovom priznaní a nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní; ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie pred vrátením nadmerného odpočtu alebo pred započítaním nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu, správca dane uloží pokutu podľa odseku 1 písm. g) alebo písm. h) len zo sumy dane uvedenej v dodatočnom daňovom priznaní.
- Ak daňový subjekt opraví dodatočným daňovým priznaním vrátenie dane uvedené v daňovom priznaní na povinnosť platiť daň po jej vrátení, správca dane uloží pokutu podľa odseku 1 písm. g) alebo písm. h) zo súčtu dane uvedenej v dodatočnom daňovom priznaní a vrátenej dane uvedenej v daňovom priznaní; ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie pred vrátením dane podľa osobitného predpisu, správca dane uloží pokutu podľa odseku 1 písm. g) alebo písm. h) len zo sumy dane uvedenej v dodatočnom daňovom priznaní. Správca dane pokutu neuloží, ak nepresiahne 5 eur; ak je správcom dane obec, pokutu neuloží, ak nepresiahne 3 eurá.
Pokutu nemožno uložiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom: a) sa daňový subjekt dopustil správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. a) až d), i) a j), b) nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie správcu dane, ak sa daňový subjekt dopustil správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. e) až h).
Úrok z omeškania
Úrok z omeškania správca dane vyrubí, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane:
• daň alebo rozdiel dane,
• preddavok na daň,
• splátku dane,
• vybraný preddavok na daň,
• daň vybranú zrážkou,
• zrazenú sumu na zabezpečenie dane.
Správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy.
Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie. Pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou.
Výpočet úroku z omeškania je daný v ustanovení § 156 ods.2 daňového poriadku tak, že musí byť zrejmá výška dlžnej sumy, základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej „ZUS ECB“) a počet dní omeškania s platbou. Na základe týchto údajov správca dane vyrubí úrok z omeškania nasledovným spôsobom: Dlžná suma x 4-násobok ZUS ECB x počet dní omeškania/365 alebo 366.
Úrok z omeškania sa nevyrubí
• ak bola daň zaplatená zo zábezpeky na daň,
• ak v jednotlivom prípade nepresiahne 5 eur, ak je správcom dane daňový úrad alebo colný úrad,
• ak jeho výška alebo súčet úrokov z omeškania za všetky splátky na daň za príslušné zdaňovacie obdobie nepresiahne v úhrne 3 eurá, ak je správcom dane obec,
• z úroku z omeškania a pokuty.
Ak daň alebo rozdiel dane vyrubený rozhodnutím správcu dane bol novým právoplatným rozhodnutím upravený, upraví sa z úradnej moci aj úrok z omeškania. Úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt bol povinný zaplatiť daň, rozdiel dane, preddavok na daň, splátku dane alebo sumu na zabezpečenie dane, alebo odviesť vybraný preddavok na daň, vybranú daň alebo zrazenú daň.
<>strong>Úhrnná pokuta
Tomu, kto sa dopustil viac ako jedného správneho deliktu, ak ide o správny delikt, za ktorý sa ukladá pokuta, ktorej výšku možno určiť v rámci ustanoveného rozpätia, správca dane, ak je to účelné a možné, uloží úhrnnú pokutu podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na správny delikt s najvyššou hornou hranicou sadzby pokuty; ak sú za také viaceré správne delikty horné hranice sadzieb pokút rovnaké, úhrnná pokuta sa uloží podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na jeden z nich. Úhrnná pokuta sa uloží najmenej vo výške najvyššej dolnej hranice sadzby pokuty ustanovenej za správny delikt z tých správnych deliktov, ktorých sa dopustil.
Úľava zo sankcie alebo odpustenie sankcie
Na žiadosť daňového subjektu daňový úrad a colný úrad,
• odpustí sankciu, ak daňový subjekt preukáže, že by jej zaplatením bola vážne ohrozená výživa daňového subjektu alebo osôb odkázaných na jeho výživu,
• môže povoliť úľavu zo sankcie alebo odpustiť sankciu, ak daňový subjekt, ktorým je
1. právnická osoba, preukáže, že by jej zaplatenie viedlo k ukončeniu jeho činnosti a výnos z jeho likvidácie by bol pravdepodobne nižší než vyrubená sankcia,
2. fyzická osoba - podnikateľ preukáže, že by jej zaplatenie viedlo k ukončeniu jeho činnosti,
• môže povoliť úľavu zo sankcie alebo odpustiť sankciu, ktorá mu bola uložená alebo vyrubená z dôvodu, že daňový subjekt nesprávne vykázal daňovú povinnosť, alebo nesplnil povinnosť v lehote ustanovenej podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov z dôvodu nesprávneho uplatňovania právneho predpisu, ak výška uloženej sankcie v jednotlivom prípade nepresiahne, ak ide o
a) fyzickú osobu, sumu 33 200 eur,
b) právnickú osobu, sumu 332 000 eur.
Správca dane, ktorým je obec, môže pri daniach, ktoré spravuje, na žiadosť daňového subjektu odpustiť sankciu alebo povoliť úľavu zo sankcie z dôvodov uvedených tomto zákone.
Z rovnakých dôvodov Finančné riaditeľstvo na žiadosť daňového subjektu odpustí sankciu alebo môže povoliť úľavu zo sankcie alebo odpustiť sankciu, ak výška uloženej sankcie v jednotlivom prípade nepresiahne, ak ide o:
a) fyzickú osobu, sumu 166 000 eur,
b) právnickú osobu, sumu 1 660 000 eur.
Ak ide o sumy vyššie, rozhoduje ministerstvo financií.
Žiadosť o povolenie úľavy zo sankcie alebo odpustenie sankcie sa predkladá správcovi dane. Správca dane je povinný túto žiadosť postúpiť príslušnému orgánu, ak nie je príslušný o nej rozhodnúť. O povolení úľavy zo sankcie alebo o odpustení sankcie sa vydáva rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať odvolanie. O nevyhovení žiadosti daňového subjektu o povolenie úľavy zo sankcie alebo o odpustenie sankcie sa zašle daňovému subjektu písomné oznámenie. Žiadosť o povolenie úľavy zo sankcie alebo odpustenie sankcie podlieha správnemu poplatku v zmysle zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
Daňové exekučné konanie
Daňovým exekučným konaním je konanie, v ktorom správca dane z úradnej moci vymáha daňový nedoplatok, iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky podľa § 149.
Daňová exekúcia prebieha v rámci daňového exekučného konania, na základe daňového exekučného príkazu.
Daňový nedoplatok v zmysle § 2 písmena f) daňového poriadku je definovaná ako dlžná suma dane po lehote splatnosti dane.
Exekučným titulom je:
a) vykonateľné rozhodnutie, ktorým bolo uložené peňažné plnenie,
b) vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov,
c) exekučný titul podľa osobitného predpisu.
Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania je právoplatné dňom vydania a nie sú proti nemu prípustné opravné prostriedky. Rozhodnutie sa nedoručuje daňovému dlžníkovi ani jeho ručiteľovi.
O začatí daňového exekučného konania sa daňový dlžník dozvie na základe daňovej exekučnej výzvy, kde správca dane poskytne daňovému dlžníkovi možnosť uhradiť daňový nedoplatok v stanovenej lehote.
Voči daňovej exekučnej výzve sa môže daňový dlžník do 15 dní do dňa jej doručenia odvolať, ak:
a) nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti,
b) sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná.
Ak daňový dlžník neuhradí daňový nedoplatok ani v lehote určenej správcom dane v daňovej exekučnej výzve, po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania voči daňovej exekučnej výzve, správca dane vydá daňový exekuční príkaz na vykonanie daňovej exekúcie.
Spôsoby vykonávania daňovej exekúcie:
a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b) prikázaním pohľadávky,
c) predajom hnuteľných vecí,
d) odobratím peňazí v hotovosti a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju,
e) predajom cenných papierov,
f) predajom nehnuteľnosti,
g) predajom podniku alebo jeho časti,
h) postihnutím majetkových práv spojených s obchodným podielom spoločníka v obchodnej spoločnosti.
Ak daňový poriadok neustanovuje inak, správca dane môže vykonať daňovú exekúciu spôsobom, ktorý si sám určí, pričom u jedného daňového dlžníka môže správca dane vykonať daňovú exekúciu aj niekoľkými spôsobmi súčasne. Najčastejším spôsobmi daňovej exekúcie sú najmä vykonanie daňovej exekúciu zrážkami zo mzdy alebo z iných príjmov alebo prikázaním pohľadávky z účtu dlžníka vedeného v banke. Daňová exekúcia sa nevykonáva na hnuteľné veci, ktoré sú vo vlastníctve daňového dlžníka a ktoré daňový dlžník nevyhnutne potrebuje na uspokojovanie svojich hmotných potrieb a svojej rodiny, ani na hnuteľné veci, ktorých predaj by bol v rozpore s morálnymi zásadami.
Z daňovej exekúcie sú vylúčené:
• bežné súčasti odevov, bielizeň a obuv,
• nevyhnutné vybavenie domácnosti, a to posteľ daňového dlžníka a členov jeho rodiny, stôl, stoličky podľa počtu členov jeho rodiny, chladnička, sporák, varič, vykurovacie teleso, palivo, práčka, periny a posteľná bielizeň, bežný kuchynský riad, rádioprijímač a detské športové potreby a hračky,
• vodiaci pes, domáce zvieratá okrem tých, ktoré slúžia na podnikanie,
• zdravotnícke potreby, zdravotnícke pomôcky a iné veci, ktoré daňový dlžník alebo člen domácnosti potrebuje vzhľadom na svoju chorobu alebo telesnú chybu,
• hnuteľné veci, na ktoré sa poskytla dávka v hmotnej núdzi, príspevky k tejto dávke a jednorazová dávka v hmotnej núdzi poskytované podľa osobitného predpisu, peňažné príspevky na kompenzáciu poskytované podľa osobitného predpisu, štátne sociálne dávky poskytované podľa osobitných predpisov, príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa podľa osobitného predpisu a opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru.
• hnuteľné veci obstarané z prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie,78)
• snubný prsteň a obrúčka,
• peniaze v hotovosti do sumy 165 eur,
• študijná literatúra.
Z daňovej exekúcie sú vylúčené aj hnuteľné veci podnikateľa hospodáriaceho na pôde, ak by výkonom daňovej exekúcie bolo ohrozené riadne obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy alebo zachovanie plynulej prevádzky rastlinnej a živočíšnej výroby podľa osobitného predpisu, ako aj chovné zvieratá, a to dojnice, vysokoteľné jalovice, plemenné býky, plemenné prasnice, plemenné kance, bahnice a plemenné barany.
Správca dane daňové exekučné konanie zastaví rozhodnutím, ak:
• exekučný titul bol zrušený,
• exekučný titul sa nestal vykonateľným,
• bolo preukázané, že k predmetu daňovej exekúcie má vlastnícke právo iná osoba,
• predmet daňovej exekúcie nepodlieha daňovej exekúcii,
• právo vymáhať daňový nedoplatok je premlčané a daňový dlžník vzniesol námietku premlčania tohto práva alebo právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniklo,
• daňový nedoplatok bol vyrovnaný,
• je iný dôvod, pre ktorý nie je možné v daňovom exekučnom konaní pokračovať.
Ak sa daňového exekučného konania týka niektorý z dôvodov jeho zastavenia len sčasti alebo ak sa daňová exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na vyrovnanie daňového nedoplatku, správca dane zastaví daňové exekučné konanie len čiastočne.
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 alebo odseku 2 možno podať odvolanie do ôsmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Odvolanie nemá odkladný účinok.
Daňový dlžník alebo iná osoba môžu právo na majetok, voči ktorému je daňová exekúcia neprípustná uplatniť:
• u správcu dane alebo
• návrhom na vylúčenie majetku z exekúcie na súde.